Z depresie vysnívaný cieľ letu...

Prehrabávam sa medzi lanami spoločnosti. Ktoré prestrihnúť? Z čoho vycúvať? Vidím tie ktoré nenávidím tie hnusné šedé,špinavé a hrdzavé. Potom tie krásne modré, ktoré skoro lietajú, no aj tak sú to len laná. Čím viac ich prekladám, tým viac ich zamotávam a nožnice sa mi prepadávajú nižšie. Nechcem skončiť zviazaná, udupaná ťažšími lanami ako som ja sama. Zopár by som ich mohla ťahať so sebou, to by moje krídla uniesli, snáď sú dostatočne silné aj na ďalší náklad. Potom je tam to jedno, to bolí najviac... kedysi na druhom konci bol on. No pustil sa. Ale to lano nechcem zahodiť, veď by sa ešte mohol chytiť.
Bolí ma hlava, bolia ma uši. Bolia z mojho vlastného kvílenia. Počula som svoje meno v tichu lesa. Videla som sa v srdci toho plachého zvieraťa, ktoré ma už čaká. V tých krásnych konských očiach.
Ak sa mi raz podarí uniesť všetky laná spoločnosti tak vzlietnem. Ak sa mi nepodarí, tak ich pretnem a len tak potom vzlietnem. Len tak smerom k oblohe. Nebudem už počuť nič. Ak budem mať ešte tú melódiu, čo ma volá pôjdem za ňou. Už letom si budem vychutnávať voľnosť. Divokosť vetra.

Niekde ma čaká čisté miesto, tiché a presýtené slnko,lúčmi odrážajúcimi sa od každej vlnky na jazere. Nevšímajúc si okolie tam preskakujú jedna druhú. Áno, tam budem na nich pozerať.
Budem sa opierať o bok môjho neosedlaného tátoša. Rukou hladkať čerstvú šťavnatú trávu. Počúvať ako ju nedočkavo trhá a chrúme. Oči budú sledovať hru vlniek. Uši sa budú liečiť tichom.

Slnko zapadlo. Všetko sa ide pripravovať na noc. Farba vody je už sýto modrá. Po koži sa mi zošuchli šaty. Naskladali sa do tesného kruhu okolo miesta kde som stála. Ešte jeden veľký nádych a už ma víta teplá voda. Ohla všetky moje rysy do akéhosi rozvlneného obrazu.

Cvrčky rozohrali prvú pieseň tohto večara. Teplo vody vytlačila zima. Rýchlo som vybehla vonku, natiahla šaty ešte na nevyschnuté telo. Vyhupla na chrbát mojho koňa a uháňala za ďalším dňom.

To budem ja, nepoznaná svetom. Možno sa na mňa zabudne. Koho to bude trápiť? Mňa konečne nebudú tlačiť tie prekliate hrdzavé atrapy. A spoločnosť jedného jedinca ani nezaregistruje. Bude sa sústreďovať na žmýkanie nových prírastkov.

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu