Prišiel večer, celá som sa triasla. Nohy ma niesli smerom k tej budove. Mala som pocit, že ešte jeden krok a rozstrelí ma až na prach. Chcela som vyskočiť z kože. Blížil sa tréning. Už som utekala, v ústach sa mi jazyk lepil na podnebie. Úplne sucho. Búšenie srdca v nohách, prstoch a spánkoch. Pri každom údere sa mi skoro zahmlilo pred očami, točila sa mi hlava.
Bože, veď takto na tréning chodím už dva roky. A je to „len“ tréning. No ten pocit letu, tá voľnosť a dokonalosť vlastného tela. Taká pružná a ohybná som ešte nikdy nebola. A potom tá moja rodinka, ktorá ma tam vždy víta. Milujem tých ľudí, takí úprimní a s láskou k životu, prírode. Zapadám k nim a neničia to vzťahy typu frajer/frajerka. To je moja rodinka, ktorá sa vždy postaví okolo keď potrebujem.
No istí ľudia viem, že ešte nepatria k rodinke. No sú to predsa dobrý ľudia, ale jedného z nich nemusím, to je fakt. Vždy na mňa civí a pri každej príležitosti sa ma dotkne, pohladká. Ale také typy si už nevšímam. (Ži a nechaj žiť.) Jemu som na rovinu povedala, že ho nemám rada. Nech to vie, že ja ho mám na saláme.
Už konečne som prešla prahom dverí a vidím jedného, druhého, tretieho, ….. s každým sa zvítam pohľadom. Moja rodinka!
„Čaaaaaw! “ A už skáčem po tom copánku, ktorý mi behá pred nosom a volá na mňa: Chyť ma! Chyť si ma!
Hahahaaaaaaaa.
Zrazu som na zemi. Preletela som cez majitela copánku a už len vidím jeho vychechtaný pohľad ako pozerá, či ešte dačo chcem, alebo či pre zaciatok to bolo dobré uzemnenie. No mňa to zachváti ešte viac... chcem sa hrať! Chcem sa klbčiť! Chcem byť malým dieťaťom, čo nemá žiadne povinnosti. Žiadne záväzky, v jeho svete nie sú žiadne choroby, žiadne dane, žiadna spoločnosť, žiadne zmluvy, žiadne pokuty, žiadna bolesť, žiadna smrť!
V detskom svete sa vždy nájde nejaký majiteľ copánku, ktorý si dá skákať aj po hlave. Ktorý mi dovolí splhať po schodoch, no keď sa zakolíšem, chytí ma za traky skôr, než sa stihnem skydnúť.
Po tréningu natiahnutá ako žuvačka, preklepaná ako rezeň si kráčam v spoločnosti jedného z mojej rodinky. S dobrým pocitom a harmóniou v sebe.
-----------------------------------------------------------------------
Aha, už prišla. Na každého sa smeje. Na mňa samozrejme nie. Ešte sme neprekonali ten blok v nej. A nezabudnem jej to. Vraj sorry, že som bola taká krava k Tebe. Ja som Ťa nechcela na tréningoch. Nechcem sa učit od teba a hnevala som sa, že Ťa dali za trénera.
Však Ty nebudeš mať inú možnosť. Ani nemáš. Prestala si chodiť. Iste Ti to chýba!
Na čo sa hráš, že tu skáčeš po ňom? Aha! Ťahá ho za vlasy! Moja zlatá, snáď nechceš povedať, že sa ti páči. No počkaj chlapče, šak ja ti poviem, ako sa majú veci. Určite si s ňou nesedel v aute a nehladkal jej nohu. Vtedy sa odtiahla, och, je taká hanblivá. Nie, ani s ňou netancoval salsu, síce pozvanie vonku mi už dvakrát odmietla, ale to sa len hanbí. Do boja!
„Ty si fakt slepý, alebo nevidíš, že po tebe ide? “
„Blbosť, ona ma berie ako kamaráta predsa.“
„Asi sa veľmi vo vzťahoch nevyznáš.“ Tak môj krásny, dus sa v tej šťave. Aj ty mi pomôžeš. Môj spojenec s chrobákom číslo dva.
Jednotku som tiež triumfálne zasadil. Vtedy na tanečnom kurze. Šalila sa s iným. Tomu som tiež pekne predostrel, čo ona robí. Ten chrobák sa má tiež dobre v jeho hlave. Len ja viem akú hru ona hrá. To bude kvôli mne, vždy blbne s iným a vždy to vidím.
A potom ešte ten tretí . Ten, niečo na M má meno. To nie je podstatné, k nemu sa správa inak. On nie je hrozba, vidím, že sa ho bojí. Necvičí s ním. Ale má na ňu vplyv. Hm, asi sa ho bojí. Nepodstatné. Vyhýbajú sa navzájom. Ale dobrá zámienka si rypnúť. To použijem raz. Hm nie. Ani ja sa s ním nerozprávam.
„Ahoj princezná.“
„Čo si nebola minule na tancovaní? “
? ? ?
„Prečo si neprišla? “
„Veď ani môj partner nebol, tak? “
„A to ste sa dohodli, keď nejde jeden, nejde ani druhý?
? ? ? (Wtf? Čo riešiš? )
„Sme mali opakovačku.“
„OK. Ja som išla na tréning. Pre mňa je ten hlavný. (Milujem tréning, akoby nie? )
„A kto mal? “
„M.“
„Aha! “ No jasne! Zas on. Ten tretí. Ale prečo chodí na jeho tréningy? Veď sa mu vyhýba.
„Nejako z vnútorných dôvodov uprednostňuješ M.“
„Áno, je perfektný tréner. Takže prečo sa pýtaš? A je to môj tréner.“
„Len tak. Nie je to spravodlivé.“
„Je to môj tréner a pri ňom som rástla...“
Hm iste. Veď aj pri mne by si rástla, keby si chodila... Veď ja sa idem sťažovať inde. Kocky sú hodené.
Aha, máme nové dievča!
„Ahoj, princezná. Si tu nová? Poukazujem ti....“
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
taaaak po tomto som na daného človeka zmenil názor... no uchylák proste... a vyzerá úplne normálne...
prejdem ho autom...
ale poviem Vám ten chrobák v mojej hlave... hmmmm ťažké 3 dni...