Ak cítiš vinu, pojebanú vinu za svoj život, za svoje jestvovanie, jedenie, úsmev, áčka- céčka- fxká, či už na hrudi alebo v systémovej paži, za neužívanie si, za to, že nesexuješ, za to, že jestvuješ, neprodukuješ, parazituješ, levituješ, vitaj. Sa mi zdá, že niečo ako hodnoty dneška, miznú v skartovači, morálka sa netopí, nepláva, nedrása, anachronizmy sú bez coolovej značky na hrudi značne u prdele, ou jea, súčasná poézia, neuznáva klasické slová, pátos a kecy o živote, to teda nie, píš o pičovinách, steampunkových hranostajoch, líškach, angažovanosť a nadávky, jednohubky, to sa presne nosí, ale povedz mi, čo do piči, majú robiť ľudia, ktorí cítia. Pretlak, paradajkový, namáčaný v pizzi, a teraz sa to fakt hodí, fakt a jebať, do piči. Do piči do piči do piči. Tlak spoločnosti. Sloboda je ťažká, slobodu si zvolíš, viď primárny problém tejto doby – nevolíme, prijímame, obaľujeme, namiesto pudenia, postup dohora. Ide to ťažko, boríš sa sračkami, vystúpeniami, out of the box , obety pohodlia komfortu, ukojenia svojich pudov, jebať to, bazálna hedonistická úroveň, a čo je vlastne v tejto dobe, potláčaná rovina? Kapitalizmus produkuje, hoci selektuje dravce, lovených a usadených, ktorí ani nevedia, že sú lovení, podporuje len myšlienku presadenia sa – pomoc druhým je vysmievaná a potláčaná – je to nadstavba, nadštandard, prívesok pekného života. ak pracuješ ťažko a máš málo, si nikto – treba mať televízor s uhlopriečkou, prípadne iphone, aby si získal uznanie, obalenie ega, rozmočené vo wellnese. Nič proti wellnesu, pekný a príjemný prototyp konzumu, odmena za úsilie. No je smiešne, ako mimo som, nekráčam po prúde, so svojimi predstavami, nezasadenými, kontext doby, produkuj alebo zdochneš, odmietam, odmietam, borím sa, kráčam, padám a vstávam-
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.