Caress: Koľko pocitov dokáže zanechať jedna pesnička aneb Prečo ho nenávidím...

A nastal čas na ďalší blog. Z ničoho nič, len tak som sa zdvihla z postele a sadla za počítač lebo som mala (a mám) vo svojom vnútri kopu pocitov...A to všetko vyvolala jedna pesnička
- H16 - Neprestávam veriť.

Pravdupovediac rap nemusím ale niektoré pesničky sa mi predsa len páčia. Majú úžasné texty. A konkrétne v tejto ma zaujala táto časť:
-Môj život nejsú iba zábava a chlast, mám problémy a starosti jak každý jeden z vás. Keď som bol malý, foter pil a mlátil mamku, znášal som to ťažko, bracho, nerobím si srandu. Videl som mamu dobitú s modrinami, foter zmizol preč a večer prišiel naje*aný. Takto to išlo dokola, keď bol preč bola pohoda, keď sa vrátil začalo to odznova.-

Vtedy sa dokázala prebudiť moja nenávisť voči... Ja ho nedokážem nazvať ani fotrom. On si to vonkoncom nezaslúži. Ani ho nijak inak nebudem nazývať ako "on" , veď vy si snáď už domyslíte o kom reč.

Spomienky... Ako sa vrátil večer namol, spadol pred domom a nadával na mamku že to kvôli nej ma zakrvavený ksicht... Ako ju večne urážal že od neho len vyžiera peniaze a že myslí len na seba pričom ona jediná nás, deti, skutočne milovala. Ako jedna hádka vyvrcholila tým, že som sa vo svojej izbe schúlila do klbka a asi hodinu som sa kyvkala tam a späť túžiac iba potom aby som sa pomiatla... Nemala som od toho ďaleko. Vlastne teraz ani netuším ako je možné že sa to nestalo. Ako večne narieka kvôli peniazom. Prečo preňho majú až takú hodnotu? Myslí si že je otcom zato že mi dal stotisíc. Pri každej hádke mi to nezabudne vyčítať, že mám JEHO stotisíc a nevážim si to. Nechcem tie prachy, mám ich v pi.i. Stokrát som mu ich chcela vrátiť. Pamätám si ako rozbil kuchynskú linku,ako som sa raz vrátila domov a chýbali dvere v spálni, ako mamke roztrhal tričko, ako sa snažil sestru vyhodiť z domu, ako sa kvôli nemu zamkla do izby a zopár dní z nej nevychádzala. Ja som jej potajomky nosila jedlo a vodu, ja som tam s ňou naňho nadávala. Spolu sme plakali a ľutovali mamku.
Hádky s ním nie sú časté ale o to intenzívnejšie. Pravidelne každé Vianoce. Aj preto NEZNÁŠAM Vianoce. A najnovšia hádka - na Silvestra. Ja som vtedy síce nebola doma, ale na chate, no sestra mi rozprávala, čo sa dialo. Došlo to až do takého štádia, že u nás bola polícia - úžasný vstup do nového roku. A naši boli na polícii. Mamka mala modriny. Nevidela som, stačilo mi čo som počula. Napadnutie policajta - aj to mu prešlo. Nemuselo. Spýtali sa mojej mamy len jednu otázku: " Pani, po tom, čo sme sa dozvedeli dostane väzbu na osem rokov. Na to však treba váš súhlas. Súhlasíte?"

Čo si myslíte, čo odpovedala? Moja mamka má až príliš láskavé srdce. Po tom všetkom čo jej urobil a ako jej ublížil predsa len povedala NIE. Mali by sme od neho pokoj na 8 rokov! Viete koľko to je času? Osem úžasných rokov pokoja. Ale namiesto toho sa vrátil domov. Navonok sa snaží polepšiť, ale my vieme že je to len ticho pred búrkou. Jeho nikto a nič nezmení. Bolo síce povedané - ešte jeden záznam a letí do basy. Lenže ja sa bojím. Ešte jeden priestupok - ten však nemusí skončiť tak "šťastne" ako tie predtým... V kuchyni sú poskrývané kuchynské nože - nenápadné, čo? Lenže to nestačí.

Ja sa chystám čo najskôr odísť z domu. Kvôli nemu. Ale mamku s ním samú nemôžem nechať. Taká úžasná žena ako je ona si to nezaslúži. Koľko ešte budeme trpieť? Čo sa musí stať aby sa to zmenilo? Som fakt taká hrozná duša keď ho tak nenávidím? Hanbím sa za seba a keby som mala foto, nikdy by som to tu nenapísala. Ale to čo píšem, to čo by som sa nahlas neodvážila vysloviť, je bohužiaľ pravda. Občas túžim prebudiť sa z tohto hrozného sna ale ono to nejde. Uvedomujem si aká som voči nemu ale nechcem to zmeniť. Túžim len po tom aby nám dal pokoj, aby nás nechal žiť. Stane sa to niekedy???

Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Koľko pocitov dokáže zanechať jedna pesnička aneb Prečo ho nenávidím...

7 komentov k blogu

Horúce!