že mám veľký strach, to snáď už vieš,
možno ani netušíš, koľko vecí ľutujem,
ani ja už netuším, či ľutuješ tiež...
Pamätáš si ešte na naše prvé slová?
Pamätáš, kto komu skôr napísal?
Hľadám to v pamäti, zas a znova...
Ako si sa vtedy so slovíčkami hral...
Na tvoj pohľad, vždy keď sme sa stretli,
na prvého sloníka, keď si mi ho dal,
na naše debaty, čo sme spolu viedli,
na chvíľu, keď si ma prvýkrát pobozkal.
Keď v jednu noc naše kroky do tmavého parku viedli,
ty si sa pýtal, či mám strach,
povedala som nie, hoci obavy tam boli,
nevšimol si si moje tiché "ach".
Nebol si to však ty,
ten kvôli komu som mala strach,
bol to pocit v mojom vnútri,
pocit na ktorom bol dlho prach.
Pocit, ktorý si sa snažil oprášiť,
a ja som ti šancu nechcela dať,
povedal si, že si ma budes vážiť,
že ma máš a budeš mať vždycky rád.
A ja som ťa stále ku sebe pustiť nechcela,
hoci som vždy za tebou prišla,
ešte vtedy som však mala priateľa,
potom som sa s ním (aj kvôli tebe) rozišla.
Neskôr som ti bozky z lásky začala dávať,
a moje sny tiež začali tvoje byť,
oveľa častejšie som ti musela mávať,
o tvojich pekných slovách iba sniť.
Tvoje bozky boli časom náruživejšie,
tvoja ruka viac túlavá,
tvoje dotyky netrpezlivejšie,
chcel si, aby som aj ja bola skúmavá.
Lenže nevieš pochopiť,
ze odomňa niečo také, nebude mať odozvy žiadne?
Je to ako so silnejším sa biť,
nedovolím si nahor vystúpať,bojím sa že čoskoro padnem..
A preto tu vravím dopredu,
hoc ty o tom ešte netušíš,
ja neznesiem už viac pomalého jedu,
zo všetkých tvojich slov
je len neskutočné množstvo mojich snov.
Tvoje túžby ja splniť nemôžem,
už len opäť sama so sebou chcem byť,
nemôžme sa správať ako nebo a zem,
my dvaja dokážeme aj bez seba žiť.
Z tvojej lásky ostala len túžba,
a ja až teraz začínam milovať,
pre lásku som ochotná hocičo darovať,
tebe som za ten čas nemohla všetko dať,
prečo mi to teraz chceš vyčítať?
Ja to už naozaj nechcem počúvať,
tak len jedno mi zostáva,
povedať ti: "Pekne sa maj,
s niekým iným objav svoj raj,"
netuším či mám právo na to,
no s ťažkým srdcom, pre moje zlato,
poviem ti len:
"BYE...".
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
petriskora
26. 1.januára 2008 23:20
wow!
Napíš svoj komentár