Ľudia ťažko kráčajúci zasneženým námestím, ponáhľajúci sa z obchodu do obchodu aby stihli využiť posledné akcie na darčeky.
Behajúci sem-tam bez nejakého logického dôvodu.
Strkajúci a nazerajúci do preplnených výkladov v typicky americkej výzdobe a do regálov s čudnými strašidelnými bábikami pdoobnými Chuckeymu a autíčkami v podobe Transformers.
Zasmiala som sa...

A na chodníku pribúdajú ďalšie a ďaľšie stopy topánok, vrátane tých mojich. Neponáhľam sa. Načo aj, obchody mi neujdú, ak nemajú nohy. A tak si len tak relaxačne kráčam námestím.

"Asi by som mohla nakúpiť darčeky....hmm..veď zajtra je tiež deň. Nemám síce predstavu, čo komu kúpim.." šomrem si pre seba a zachytím pohľad postaršej dámy v krikľavo zelenom kabáte z červenou baretkou na hlave a z pokryteckým pohľadom priamo na mňa.
Idem ďalej...

A tak len kráčam, pozorujem zasnežené námestie, ufučaných ľudí, premýšľam či ísť domov alebo ostať ešte aspoň chvíľku.

A ona zaštrngala kľúčami v zámke dverí, vyzliekla bundu a pekne ju uložila na vešiak. Vzala zo stola leták, prelistovala ho a odložila späť na miesto z kade ho vzala.
Pustila teplú vodu a vsunula pod ňu jej premrznuté ruky. Spratala riady.
Zapla notebook tak, ako každý večer. Naťukala si dobre známe video, ktoré poznala naspamäť ako ktorékoľvek iné, ale napriek tomu stlačila play. Mala to video rada a vedela prečo. Dookola ho sledovala a počúvala..

A v očiach uvidela 31-vý deň decembra. Bolo 23:30 a ona stála v okne a dívala sa na hviezdy s pohárom vína v ruke. Odpila z neho a znovu pozrela na jasnú oblohu. Bolo vidieť Veľký Voz.
Ironicky sa zasmiala a znovu si odpila.
Lesknúcimi očami sa zahľadela na pohár s vínom a uvidela jeho úsmev.
Tak krásny a tak tajomný...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  15. 3. 2015 19:37
ten konec... bol necakany
Napíš svoj komentár