Vždy keď si niekoho pripustím príliš k srdcu a plánujem si s ním v hlave celú budúcnosť, tak to takto dopadne.
Konečne som si myslela, že som našla niekoho pre mňa dokonalého. Bolo to milé. Dať sa dokopy s kamarátom, presne na Silvestra. Znie to rozprávkovo, vtedy aj bolo...
Vravel mi krásne veci. Ako som sa mu páčila už dlho, ako na mňa myslel, že je to jeho najkrajší Silvester. Vtedy som sa cítila ako princezná, ktorá konečne našla svojho princa.
Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomovala, do čoho sa púšťam. Prvé dni v roku som ho mala plnú hlavu. Premýšľala som nad tým, čo by sa zmenilo, keby sme spolu, ako by to zmenilo náš doterajší kamarátsky vzťah... Nejako som sa už len zmierila z tým, že si nižší , chudší a nie si žiadny nádherný herec s romantického filmu.
Kvôli tebe som si pokazila polročné známky, lebo som akosi začala úplne kašľať na školu. Neviem, čo som si myslela...
Písavala som si s tebou do pol druhej ráno, lebo som sa nevedela odtrhnúť od tvojich slov... Bola som unavená, nenaučená, zničená... ale zamilovaná.
Pretože v mojej hlave sa vždy odohráva celý príbeh skôr ako sa začne. Je to moja chyba, ja viem. Priveľmi rozmýšľam do budúcnosti.
Vtedy som si ešte neuvedomila, že je strašné decko. Jediné, čo ho zaujíma je Counter strike, žije si vo svojom virtuálnom svete. Ešte nikdy nemal dievča. Keď ho stretnem v škole na chodbe, len okolo mňa prefrčí,ledva sa pozdraví... Ja vlastne už ani neviem, či sa mu páčim. Potrebujem to vedieť...
Momentálne, jediné čo máme spoločné je Gymnaziálny ples, na ktorý ideme spolu. Bolo to asi jediné romantické gesto, ktoré spravil. Pozval na ples. Aj to len cez internet. Som zvedavá aké to tam bude. Možno to bude rozprávkový večer... a možno sa všetko pokazí ešte viac.
Pre toto nenávidím tieto moje rýchle vzplanutia. Príliš sa nadchnem pre niečo, čo sa ešte ani nezačalo.
A teraz je to tu znova. Je mi smutno, nerozumiem prečo nemá moja rozprávka nikdy šťastný koniec. Teda, nechcem byť unáhlená, ples tomuto všetkému spraví krásnu bodku.
Nechcem byť pesimistka, ale prestávam veriť tomu, že rozprávky existujú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Každopádne to vyzerá,že sa ti venuje len na nete a to nie je bohviečo :/ ono..chlapci sú žiaľ pozadu s niektorými vecami..
Je pekné veriť na rozprávky,ale tie už v dnešnej dobe nie sú. Radšej treba rozmýšľať reálnejšie aby si si zbytočne neubližovala sklamaniami.