Keby som nebola taká slabá ako som, keby som nemala takú povahu akú mám, tak by som ten pocit určite dosiahla viac ako jeden krát v živote. I want it again. Ten pocit, keď som na pokraji svojich síl, ale zapriem sa. A dokážem to. Nechcem byť taká slabá. Potrebujem niekde nazbierať silu...
Navyše.. presne poznám zdroj odčerpávania mojej sily. Smola, že s tým nič neurobím. Koľko krát som sa už pripravovala na to, že mu vynadám, prefackujem ho, navrieskam, prinútim ho počúvať ma... Vždy som si ten okamih plánovala. Počkám ho pred triedou, pevne ho chytím za plece, tak aby mi nemohol ujsť, pozriem sa mu do očí a vyvalím naňho všetky tie moje hlúpe, unavujúce, nezmyselné, trápne, nepochopiteľné, vyčerpávajúce, opakujúce myšlienky, čo ma trýznia už pár rokov.. Najprv by som bola pokojná, potom by som zvýšila hlas, aby som zdôraznila moju bolesť. On by ma len počúval a ospravedlňoval sa.. Vylepila by som mu facku, odišla a nechala ho tam prekvapeného stáť..
Asi si to predstavujem priveľmi jednoducho. Čo sa jeho týka, už dávno mu nezvládnem ani len pozrieť do očí, nieto ešte naňho vybehnúť s nejakými mojimi ubíjajúcimi myšlienkami, ktoré aj tak nepochopí... A tak len ticho trpím, sledujem aká som slabá, ľahko zmanipulovaná a naivná. Najviac ma hnevá, že keď si na blízku (čo sa deje nejako príliš často) nedokážem sa na nič poriadne sústrediť. Už zrejme nikdy nič poriadne nedokončím, pretože to už nedokážem. Mám priveľmi rozlietané myšlienky. Už nedokážem to čo kedysi. Plno si sa ma zmocnil a ja sa teraz cítim už len ako tvoja hračka. Dokážeš mnou manipulovať a čo je najhoršie, plne si to uvedomuješ a využívaš to. Chcem sa opäť zmocniť mojej mysle. Ale po dvoch rokoch beznádejného boja už prestávam dúfať, že ju opäť budem mať. 6e bude patriť len a len mne. Vážne netuším, kedy.. snáď už čoskoro.
Pretože chcem ešte niekedy zažiť ten pocit... pocit, keď budem nehorázne vyčerpaná, ale napriek tomu sa nevzdám! pocit, keď nebudem len taký airhead, ale aj niečo dokážem. A ON sa bude len čudovať ...chcem silu, aspoň kúsok
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
jin15
1. 9.sept. 2011 23:18
Niekedy je taká sila v tom že sa je o koho poriadne oprieť...
Napíš svoj komentár