Za modrých večerov ma vyvábi von leto,
šteklený obilím sa pohnem štíhlou trávou,
zasnený ucítim jej sviežosť, nechám vietor,
nech sa mi preháňa nad nemysliacou hlavou...
A neprerečiem nič a nezamierim nikam -
nesmiernou láskou až po okraj naplnený,
a pôjdem ďaleko, ďaleko ako cigáň.
Prírodou - šťastný s ňou tak ako vedľa ženy.
...."Žijem teraz čo najzhýralejšie. Prečo? Chcem byť básnikom a pracujem, aby som sa stal vidiacim. Vy to nepochopíte... Ide o to, dôjsť k neznámemu rozrušením všetkých zmyslov. Je to veľké utrpenie, ale treba byť silný, byť rodený básnik. To nie je moja vina. Nesprávne sa hovorí: Myslím. Malo by sa hovoriť: Myslí to vo mne. - Prepáčte mi tú slovnú hračku. JA je niekto iný."...
Milujem ho
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár