A možno aj preto sedím v piatok večer doma. Konečne mám svätý pokoj od reality...
Aj keď.. vždy som to tak chcela. Mať všetkého tak veľa, až mám pocit, že každú chvíľu prasknem. Možno som čudná, ale vždy sa mi to páčilo. Za deň toho stihnúť čo najviac. Školu, krúžky, školské aj mimoškolské projekty, poprípade pomôcť mame v robote, naučiť sa, stíhať kadejaké oslavy, brigády... Cítila som sa byť užitočná, všade prítomná.. Páčil sa mi taký rušný život. Ale posledný mesiac mám toho akurát tak dosť!
Byť múdra, vtipná, pekná, kreatívna, obľúbená, bohatá... chcela som byť všetko. Ako som ale bola hlúpa, keď som si myslela, že sa to všetko dá. Nikto predsa nie je dokonalý. Aj keby veľmi chcel. Aj keby sa rozkrájal na kúsky. Jednoducho sa to nedá...
Preto končím!
Nevládzem. Nedokážem sa sústrediť na všetky predmety, organizovať budúcoročnú stužkovú, stíhať všetky oslavy, kamarátov, rodinu, krúžky, kadejaké blbosti, čo som si povymýšľala..
Úplne zanedbávam babku. Možnože sa mi známky zlepšili (vždy sa mi páčilo patriť medzi inteligentných aspoň čiastkou, keď už na to nemám predpoklady ), ale k babke už nechodím ani raz za mesiac.. Kedysi to bývalo takmer každý víkend. Robiť dve SOČky je riadna zaberačka.
Kašlem na to. Aj keď ten pocit... "nevládzem, ale nevzdávam sa" má svoje výhody, nie vždy sa to dá zvládnuť. Možno to ešte dotiahnem, nevykašlem sa na všetko úplne.. Ale je to vyčerpávajúce. Už nechcem aby sa všetci na mňa spoliehali. Už nechcem, aby sa mojimi najlepšími kamarátmi stali dejepis a angličtina. Už nechcem žiť bez prestávky. Chcem si viac vychutnávať.
Najlepšia nikdy nebudem. Tak načo toľko snahy? Už ma to nebaví.. Keby sa mi tak vrátilo to staré zanietenie pre vec. Teraz rozmýšľam už len nad tým, kedy budem mať čas na spánok.. Čo je to za život?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
notyou
11. 11.novembra 2011 19:40
ach! Takéto pocity poznám veľmi dobre.
2
...poznám a poviem ti, treba si určiť priority, inak sa zblázniš, stratíš...
Napíš svoj komentár