To isté prežívam aj ja. Koncert Zoči voči, kam už mám dobre že nie mesiac dopredu kúpený lístok. Nenormálne sa tam teším. Neviem ani opísať ako veľmi. Ale čo čert nechcel, dnes, deň pred koncertom, ležím doma v posteli s pohárom teplého čaju v ruke a píšem tento blog. Absolútne nemám hlas, miniem 8 balíčkov vreckoviek denne a teplotujem. To nie je fér! Prečo práve teraz?
Keď chcem ochorieť, skúšam čokoľvek, chodím bosá, málo pijem, málo spím, ale nikdy sa mi to nepodarí. Avšak keď to najmenej chcem a očakávam... tak ako naschvál!
Minulý rok sa mi stalo presne to isté. Skúšali sme vianočné divadielko pre deti z onkológie. Bola som anjel. Cítila som sa úžasne, že tým deťom môžme spríjemniť ten nudný čas, ktorý trávia v nemocnici a choré. Nacvičovali sme ako sa len dalo, chceli sme aby bolo všetko dokonalé. Ale samozrejme, dva dni pred tým, ako sme tam mali ísť som ochorela. Doteraz neviem, čo mi konkrétne bolo, ale bolo to vážne a nemohla som ísť vystupovať. Akurát v ten deň, keď moji "spoluherci" išli hrať, mňa strčili do nemocnice. A nahradil ma hlúpy spolužiak s IQ 50, ktorý sa chcel len uliať z vyučovania. Na všetko len frflal a zbytočne ostatných oberal o čas. Nikoho horšieho snáď ani nemohli vybrať. Vytočená, unavená, bez energie a smutná zároveň som oddychovala týždeň v nemocnici.
Teraz sa snažím liečiť sa. Dneska som už nemala teplotu. Rozmýšľam, že na ten koncert predsa len pôjdem. Koniec koncov, kamarátky so mnou počítajú. Ale mám strach. Tá úprimná radosť, ktorú som cítila, keď som pomyslela na ten úžasný koncert sa akosi stratila a nahradili ju obavy. Obavy z toho, že sa mi niečo stane. Že sa vyčerpám, odpadnem, budem dehydratovaná...
Keďže mám teoreticky len jednu obličku, je to dosť možné. Môj organizmus je oveľa ľahšie vyčerpateľný ako iný. Ale keď ja tak strašne túžim po tom, aby to dopadlo dobre. Aby to bol nezabudnuteľný večer. Aby sa všetci bavili. Aby som tam stretla kamaráta z Prievidze, ktorého som už od leta nevidela. Aby sme si to užili úplne naplno.
Tak si držím palce. Aby som po tom koncerte neskončila v nemocnici s infúziami. Aby bol môj strach z toho, čo sa tam stane úplne zbytočný.
Ja viem, veľmi rozmýšľam do budúcnosti. Už nebudem. Zameriam sa radšej na prítomnosť.
"Prepáč mi moje hriechy, ale nikto z nás nie je bez chýb. To iba ja žiadne nemám, keď si pri mne." P
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
superelectra
8. 12.decembra 2011 14:12
Neuveríš ale som úplne v podobnej situácii ako ty.Zajtra má byť drum n bass akcia u nás v jednom klube.Mala som tam ísť s úplne fasa ľuďmi a bum kašlem,soplím,berem antibiotiká a som vypísaná do konca buduceho týždňa.A čo čert nechcel,zároveň nacvičujeme s angličtinárkou jednou predstavenie na Vianočnú Akadémiu a ja nie som v škole..vieš si to predstaviť :/
Napíš svoj komentár