Ráno svieti slnko krásne,
pozerám sa z okna šťastne.
Zrazu mnou však niečo trhne,
škola mi potešenie zatrhne.
Život sa mi vidí krutý,
za slobodou mi srdce smúti.
Keď dávam tašku na chrbát,
škola bude ešte roky trvať.
Matikárka v škole čaká,
už na schodisku po mne kváka.
Nedopraje mi sviatok,
kedy už bude ten piatok? !
V lavici sedím s najväčším volom,
aspoň ho kopem pod stolom.
, , Čo to tam robíš, Dankovi? ", pýta sa učka.
Už sa mi na krku sťahuje slučka.
Učiteľ zatiaľ strašne smrdí,
do rytmu k tomu prdí.
Bože, prečo len v prvej lavici sedím?
Zajtra sedenie mením!
Cez prestávku dozorkyňa stráži,
žiaci ju však majú v paži.
Zamkli sme ju na záchode,
kĺžeme sa však po vratkom lade.
Prišla iná učka,
prichytila tam jedného tučka.
, , Otvor dvere, " kričí.
Tučka to fakt ničí.
Dvere sa zasekli,
učiteľku od sveta odsekli.
Museli okno vyraziť,
nás zo školy vyraziť.
Máme dvojky schovania,
budúcnosť je nemenná.
Čaká nás len kriminál,
a mňa chytá strašný žiaľ.
Pre školu sme zahynuli,
o budúcnosť sa pripravili.
Toto je moja krátka báseň napísaná bez štipky talentu s posolstvom: Nech sa deje čokoľvek, nezamykajte učky na záchode.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
wiqus
4. 4.apríla 2009 09:30
peQne
Napíš svoj komentár