Ľudia vyzerajú. Niektorí pekne, iní škaredo. Ľudia sú. Inteligentní, hlúpi. Slušní, drzí. Zábavní, otrvaní. Zaujímaví, všední. A tak ďalej a tak ďalej.
Príroda každému pripraví taký nejaký Mischung a potom už sa len modlite, aby to dobre dopadlo. Lebo niekedy sa nepodarí. A takto to tá naša Natur pokašľala s jedným nemeckým chlapcom. Menom Florian Hertlein. Môj spolusediaci.
Florian je na škole tiež nový, prestúpil. Má sedemnásť. Sladkých sedemnásť.
Je inteligentný. Má aj ako taký zmysel pre humor, škoda, že mne už tie poznámky vtipné nejakú tú dobu neprídu. Väčšinou mi na kráse naozaj nezáleží, ale on je vyslovene škaredý. A nechutný. Otravný. Vtieravý.
Každú hodinu chce sedieť pri mne a vypytuje sa ma hovadiny. Už sme pokročili aj na vyššiu úroveň, minule sa ma snažil celý deń dotýkať a pri rozlúčke objať. Zimomriavky na mne mohol viedeť každý. To už som sa ho (s prepáčením) nasraná spýtala, čo vlastne chce. Usmial sa. A objal ma. Mne bolo do plaču. Cez školské prestávky ma sleduje, chodí všade, kam ja. Aj keď som otočená, ten pohľad fakt cítim. Ja naozaj neviem, ako mu to mám vysvetliť.
Mimochodom, práve sedí pri mne a pozerá, čo píšem.
"O čom píšeš? " pýta sa ma.
"O tebe." odpoviem.
Usmeje sa. "Naozaj? "
"Áno, píšem článok do rubriky otravní ľudia."
Odchádzam.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
dconan
18. 12.decembra 2009 16:45
tak tomu vravim odkur ... zbav sa ho nejak nie ? vy zeny viete ako nato
Napíš svoj komentár