Málokedy je volanie také naliehavé, také vytrvalé, také neúprosné, také neprehliadnuteľné a také úpenlivé, ako keď vychádza z hrdla talentovaného básnika, skutočného génia svojich čias. Keď skvelý duch prahne po odpovediach, je to ako keď sa šíp z pravej švédskej ocele prevŕtava brnením otupenosti nás priemerných, ako milióny spermií neomylne smerujúcich k obdarenému vajíčku zjavenej Pravdy. V momente, keď som sa začal nádejať, že srdce poetovo našlo svoj pokoj a jeho myseľ sa prestala zhrýzať túžbou po poznaní, začul som to volanie opäť. Z rádia vo výťahu, v situácii celkom banálnej, ma oslovil ten hlas, zvonivý a mohutný, tak ako mnohokrát predtým. Vedel som, že tentoraz nemôžem ustúpiť, že toto volanie po Pravde, tak jasne formulované do jednoduchých a zdanlivo triviálnych otázok, musí byť konečne vyslyšané. Musia prísť odpovede a ja som sa rozhodol, tak ako som sa rozhodnúť mal. Tu teda, milý Igor Timko, pokúsil som sa, najlepšie, ako som vedel, odpovedať aspoň na tie najdôležitejšie z otázok, ktoré si dokázal vtesnať do úžasných troch minút nefalšovaného košického popu.
Čím to je, že rieka do mora sa vlieva?
Som rád, Igor, že začínaš ľahšími otázkami. Myslím, že aj sám by si na to prišiel, veď ak ste aj na konzervatóriu fyzike veľa nedali, v Zlatej bráne hádam bola nejaká pesnička s touto tematikou.
Môže za to gravitácia a vďaka nej si rieky obľúbili tiecť dole kopcom. I keď sa ti z pohľadu ponad Latoricu môže stať, že ide po rovine, v skutočnosti je to dole kopcom. A keď už idú rieky dole a dole, tak dôjdu až k tomu, čo je najnižšie: k moru. Ak by si však pred nejakým morom vykopal dosť veľkú priekopu, čo by sa ti pri mobilizácii všetkých tvojich fanúšikov mohlo podariť, rieka by nestiekla do mora, ale rovno do tej priekopy.
Čím to je, že ten, čo nevie spievať, spieva?
To už je ťažšia otázka. Odpovedí je toľko, čo zrelých klasov na pšeničnom poli – a všetky môžu byť správne. Nepatrí sa však byť taký krutý k spevákom len preto, že nevedia spievať. Ako by za to niekto mohol, že nemôže spievať.
Prejav svoju zhovievavosť a buď v tomto žiarivým vzorom svojim fanúšikom. Aj oveľa horšie veci sa predsa dejú vo svete. Sú trebárs kapely, čo hrajú a vydávajú albumy, a pritom znejú ako nepodarené odvary svojich socialistických vzorov spred dvadsiatich rokov. No veril by si tomu?
Čím to je, že mladí netúžia byť múdri?
Igor, skromnosť, ktorá z teba hovorí, je... ach, až priveľká. Veď ty sám najlepšie vieš, koľko albumov No Name sa predalo a predáva. A sú to mladí ľudia, čo si ich kupujú. Čo už môže byť lepším dôkazom ich neskrotnej žiadze po múdrosti, ak nie strohý empirický fakt, že sa chcú za zvukov dušu povznášajúcich harmónií učiť od tých najdokonalejších? Nie, nie, určite nemôžeš túto otázku myslieť vážne.
Čím to je, že ženy ukryté sú v púdri?
Teda majstre, hlboko sa skláňam pred touto metaforou. Myslím, že od čias „skoč do kabáta“ som na lepšiu v slovenskej hudbe nenarazil, je však pravda, že ešte stále nemám napočúvané albumy Desmodu. Ale k veci. Ženy sa maľujú, aby boli pekné. Pekné chcú byť, aby sa páčili. Zvláštnosť života ťažko vyjadriteľná slovami je však v tom, že sa chcú páčiť nie ostatným, ale predovšetkým samy sebe. Problém nastáva, ak im ich obľúbený chlap povie, že sa mu nepáčia. Vtedy sú z toho nešťastné, a to napriek očividnému faktu, že samy sebe sa celkom páčia. Osobne tomu pramálo rozumiem, nuž ale nie ja, lež ty si tu básnik života a muž zo snov obyvateliek dievčenských internátnych škôl a nápravnovýchovných zariadení.
Čím to je, že Mesiac so Slnkom sa strieda?
V skutočnosti sa, milý Igor, striedajú akurát tak futbalisti, hokejisti a ponožky medzi sebou, aj to len v prípade núdze, keď práčka nefunguje viac ako tri týždne.
Mesiac so Slnkom sa nestriedajú. Slnko sa nehýbe vôbec a Mesiac okolo neho obieha zároveň s tým, ako obieha okolo Zeme. Že sa striedajú, sa ti zdá len preto, že raz je s tebou Zem otočená k jednému a raz k druhému. Ale ak sa počas koncertu budeš chvíľu pozerať na gitaristu a potom chvíľu na bubeníka, tiež to neznamená, že by sa striedali. I keď teoreticky by sa mohli a nikto by si to nevšimol.
Čím to je, že na Zemi blahobyt a bieda?
Je to tým, že bohatstvo do svojich rúk chamtivo kumuluje úzka vrstva boháčov vlastniaca výrobné prostriedky a vykorisťujúca široké masy bezmocných chudobných pracujúcich. Tento systém spôsobuje, že bohatí vykorisťovatelia majú veľa peňazí a chudobní pracujúci majú akurát tak veľa detí. Ber to však z tej lepšej stránky. Bohatí vykorisťovatelia si tvoje albumy kupujú a tá zasraná bedač proletárska si ich nelegálne napaľuje.
Čím to je, že leto nenávidí jeseň?
Priznávam, drahý môj, že vôbec netuším, kam týmto mieriš. Počas svojej takmer 29-ročnej praxe som nespozoroval ani jeden prípad otvorenej nenávisti medzi oboma ročnými obdobiami. Je možné, že leto nenávidí jeseň len veľmi skryto, ale, žiaľ, toto neviem potvrdiť ani vyvrátiť. Si si istý, že si sa nechcel spýtať niečo iné, čo by sa ti rýmovalo s ďalšou vetou? Napríklad: „Čím to je, že v lete chytím pleseň?“
Čím to je, že kritik nenapíše pieseň?
Tiež zaujímavá otázka! Viem, nie je to slušné, ale dovoľ mi odpovedať protiotázkou: Čím to je, že obrábač kovov nespraví poriadne resekciu slepého čreva? A ver tomu, že keď tomu obrábačovi po resekcii zabudnú v bruchu nožnice a sadu tampónov, bezpečne to spozná. I keď je pravda, že sám by si tú operáciu aj tak nespravil lepšie.
Čím to je, že dym z cigarety stúpa?
Ďalšia fyzikálna otázka – zdá sa, že knižka Ako funguje svet by pre teba nemusela byť až takým zlým darčekom.
Dym z cigarety stúpa, pretože je teplejší ako okolitý vzduch a teplý vzduch sa vždy derie nahor. Ak si to chceš odskúšať v praxi, sprav stojku a prdni si – podľa všetkého by si to nemal vôbec cítiť.
Čím to je, že husle rozozvučia iba sláky?
Niet nad praktické príklady. Igor, vezmi do pravej ruky husle, prípadne popros niektorého z desiatok bratov, aby ti ich na chvíľu podržal. Uisti sa, že pri sebe ani ty, ani žiadny z bratov nemáte žiadny slák a potom do strún huslí jemne ďobni ľubovoľným z prstov. Rozozneli sa, však? A rovnako by zneli, keby si ich hodil o zem, alebo sa nimi nechal od bratov ovaliť po hlave. Niektoré veci treba proste len skúsiť.
Čím to je, že lietať nedokážu ľudia, ale vtáky?
Krídla umožňujúce vztlak, duté kosti redukujúce hmotnosť, aerodynamicky tvarované telo šetriace energiu a odvaha hodiť sa z kandelábra kombinovaná s pevnou vierou vo vlastné schopnosti účinne použiť aspoň niektoré z vyššie uvedených vrodených predispozícií na lietanie. To je tá lúčavka kráľovská zaručene rozpúšťajúca tvrdé jadro problému prirodzenej aviatiky.
Čím to je, že maliar uznania sa dočká, až keď zavrie svoje oči?
Ľahká odpoveď! Preto, lebo vo výtvarnom umení rovnako ako v hudbe platí, že skutočným umelcom všetko uznanie počas života vyžerú všelijakí povrchní prízemní čarbali a kvákali produkujúci kolotočárske melódie a gýčové obrazy pre osprostené masy. Príklady, keď si ľudia obľúbia niečo hodnotné, sú veľmi zriedkavé. Osobne si myslím, že okrem tvojej hudby a Rapošových filmov na Slovensku nič také ani neexistuje. Ale to je len môj veľmi subjektívny názor, rozhodne by som sa nechcel dotknúť fanúšikov IMT Smile, Elánu a Ibrahima Maigu.
Prečo sú veci tak, jak sú?
Ach, Igor, musím uznať, že aj keby tvoja pieseň obsahovala len túto jedinú otázku, bola by hodná nekonečnej priazne. Áno, teraz si hlboko načrel. Filozofické hlavy hľadajú odpoveď na rovnakú otázku tisícky rokov, píšu elaboráty, míňajú granty, utiekajú sa do samoty uprostred lesov, a ty dokážeš rovnaký problém s dych vyrážajúcou jasnosťou predostrieť priamo z rádia, tak aby aj cnostná trinásťročná panna objímaná mohutnými pažami svojej životnej lásky uprostred diskotékového parketu Domu kultúry vo Svidníku pocítila obrovskú ťarchu týchto slov. Ale aby som sa ti okrem bezbrehého pochlebovania pokúsil aj odpovedať.
Veci sú také, ako sú, pretože tak, ako sú, spĺňajú dva podstatné princípy. Prvým je princíp neprotirečenia. V súčasnej konfigurácii všehomíru si v ňom nič neprotirečí, lebo keby si protirečilo, nemohlo by to fungovať ani tak, ako to funguje. A druhým je princíp dostatočného dôvodu. To znamená, že existuje nejaký pádny dôvod, prečo veci sú práve tak, ako sú, a nie nejako inak. Keby tento princíp nebol dodržaný, boli by veci nie tak, ako sú, ale inak. Dôvodom môže byť to, že potom by si musel spievať „A prečo veci nie sú, jak sú, ale inak sú?“, čo by si jednak v koncertnom vytržení nemusel ustáť s dychom a jednak by to zbytočne naťahovalo celú pieseň a netrpezliví rádioví moderátori by ti do nej skákali výzvami na telefonický kontakt s poslucháčmi.
A to je všetko! Dalo to veľa práce, ale som presvedčený, že nebola márna. Teraz, keď už poznáš odpovede na všetky tvoje otázky, snáď už nebudeš cítiť nutkavú potrebu sa ich neustále pýtať a rovnako to pochopia aj spriaznení rádioví dramaturgovia. Že si to ty, nemusíš mi ďakovať, bohato postačí, že ak najbližšie nebudeš niečo vedieť, spýtaš sa priamo, trebárs mailom, alebo telefonicky, alebo faxom, alebo potrubnou poštou, alebo prídeš osobne, ale v žiadnom prípade o tom nenapíšeš ďalšiu pesničku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár