Je ráno, nenútene vstanem za pomoci príjemnej melódie budíka, ktorú počúvam už siedmi rok. Je to presne ten typ melódie, pri ktorom aj najväčší narcista má chuť zavraždiť samého seba. Po nenásilnom vypnutí budíka, nastáva šok pre oči. Sú dve varianty šoku, pričom pri prvej začnete pochybovať o tom, či ste ľudská bytosť, pretože je známe, že upírske bytosti sa pri kontakte so slnkom rozplynuli v prach. Pri druhej variante sa vám dostaví syndróm, často nazývaný ako syndróm slnečnej žiarovky. Kedy sa vám aj 30 wattová žiarovka zdá, že má svetelnosť slnka. Po neskutočnom premáhaní vstanete z postele a vtedy to príde. Pálčivý pocit medzi bruchom a stehnami, áno je to varovanie že ak okamžite nenavštívite toaletu, budete mať na svedomí mláku, ktorá vás zo začiatku bude hriať, ale neskôr sa z nej stane nepríjemná životná skúsenosť. Ak ste učinili správne rozhodnutie tak sa momentálne nachádzate na toalete, kde pánov čaká nemilosrdný boj s jednookým hadom. Pri boji sa cítite ako Krokodýl Dundee alebo Bear Grylls. Avšak túto časť vstávania nepochopí každá žena. Po prebudení, návšteve toalety prichádza na rad obliekanie a cesta do školy. Cestu do školy môžeme rozložiť na viacero vedných disciplín. Za prvé je to matematika, kedy počítate minúty a sekundy do odchodu autobusu. Ďalšou súčasťou cesty je telesná kde pri zlom výpočte cesty na autobus platí porekadlo, kto nemá v hlave má v nohách. Ako poslednou vednou disciplínou je ekonomika. Pri platení cestovného lístka alebo dobíjaní čipovej karty musíte poctivo počítať s peniazmi, pretože bez desiaty a obeda je život v škole naozaj veľmi ťažký. Dajme tomu že ste skvelý matematik, vytrvalostný športovec a známy finančný poradca a cestu do školy ste zvládli.
Po vstupe do budovy, ktorú nie je ťažké si pomýliť s márnicou alebo nápravným zariadením vás privíta srdečný úsmev školníka s tradičnou vetou ,,Kde máš prezúvky!“. Samozrejmá odpoveď každého študenta je, že ich máte na nohách a školníkovi nie je ani trochu podozrivé že v prezúvkach idete do školy, trávite v nich školské vyučovanie, cvičíte v nich, dobre že sa v nich nesprchujete po telesnej a zároveň v nich idete aj domov. Ale aby sme neurážali školníka, sú tu aj pani upratovačky, ktoré zakaždým na vás kričia nemilosrdnú vetu ,,Kto to má po vás riadiť?“. Neviem prečo ale všetky čakajú že zoberiete metlu, smetár a handru a začnete po sebe upratovať. Však načo by tu boli pani upratovačky keby to po vás nežiadali. V škole sa nachádza ešte jedna čarovná osoba a tou je riaditeľ alebo riaditeľka. Táto vysokovážená osoba, ktorá vás za vaše priestupky voči školskému poriadku bohate odmení pokarhaním alebo zníženou známkou zo správania. V neposlednom rade, v škole počuť zvuk, ktorý raz nenávidíte a raz milujete. Áno, je to školský zvonec, ktorý ohlasuje začiatok a koniec hodiny. Tento čarovný zvuk vám vie tak vylepšiť náladu ako vám ju aj ihneď zhnusiť. Je to taký trollovací nástroj učiteľov. Ale naspäť k priebehu dňa. Počujete zvonec, ktorý hlási začiatok vyučovania. Pomaly sa tackáte do triedy s pocitom, že ste si zase nespravili úlohy a vaše vedomosti by pri odpovedi nestačili ani na ruskú jednotku. Vojdete do triedy, pozriete sa na vystrašené tváre spolužiakov, sadnete si do lavice a prvá otázka smerovaná na okolie znie, či dnes nebude písomka. Samozrejme nikto o ničom nevie, pretože nevedomosť je krásna vec a tak s pomyselne dobrým pocitom čakáte na príchod učiteľa. Je čas, učiteľ vchádza do triedy a vy principiálne vstávate aby ste sa mu bez slov pozdravili. Akoby nestačilo kývnuť hlavou. Teraz začínajú najhoršie chvíle každého študenta. Tŕpnutie a mrazivý pocit v každom póre, v každej bunke vášho tela, či začne učiteľ vysvetľovať nové učivo alebo začne skúšať. Je to tu dnes je deň, kedy sa skúša. Zreničky sa vám rapídne zúžia a tvárite sa ako ten posledný vojak na fronte, keď sa rozhoduje o vašom osude či budete žiť, alebo vás popravia. Každý učiteľ si vychutnáva pocit nevedomosti žiakov, a pomaly číta mená, pravdepodobných odpovedajúcich. Dúfate že si vás nevyberie a ak sa tak stane, máte naozaj veľké šťastie, pretože pri skúšaní sa počet žiakov v triede pomyselne vždy zníži na počet jednotlivca, ktorým ste vy. Učiteľ vyberie vášho spolusediaceho a vy si vydýchnete tak silno, že keby to tak urobil vlk v rozprávke o troch prasiatkach, tak zvalí aj ten posledný vybetónovaný domček. Spolužiak odpovedá a vy si vychutnávate ten pocit voľnosti. Po odpovedi a následnom ohodnotení si sadne k vám a začne vyťahovať svoje problémy a hlavne to, že učiteľ na ňom sedí a nemá srdce, pretože okrem jeho predmetu ich máte ďalších pätnásť. Takto si v škole odsedíte zvyčajne osem hodín a potom s pocitom vypusteného holuba, ktorý môže voľne plachtiť po oblohe opúšťate školu.
Príchod domov však nie je vždy taký slastný, pretože všetko závisí od udalostí, ktoré sa v škole odohrali. Každodenná otázka rodičov čo bolo v škole, či ste písali, akú známku si dostal, prečo si to urobil, vás donúti zamyslieť sa nad tým, či by nebolo dobré zlepšiť svoje zručnosti v elektrotechnike a nezostrojiť nejakého robota. Avšak si uvedomíte že by to bolo zbytočná robota a myšlienke sa zase ubránite. Po výsluchu, ktorého verdikt znie že ste hlúpy, musíte sa učiť a menej sedieť za počítačom, pretože počítač je tvorca všetkého zla, odchádzate do izby, kde zapínate počítač a vaše poobedie, ktoré by pri zmysluplnej činnosti trvalo 6 hodín, zrazu trvá 3. Pri počítači všetko ide rýchlo a všetky pocity ako sú hlad, smäd, potreba navštíviť toaletu zanikajú. Nastáva neskorá večerná hodina a to znamená iba jednu vec, krik rodičov aby ste to už vypli a išli spať. Každý študent má však pripravených niekoľko odpovedí, ktoré znejú napríklad ,,Už to vypínam...“, ,,Ešte chvíľu...“, ,,Veď heeej bože nebľač...“. Jednu vec si ale musíte uvedomiť, ktorúkoľvek odpoveď použijete, výsledok je rovnaký, ste závislák a pri následnom vyvracaní rodičovskej teórie vás rodičia schladia vetou ,,Žiadny závislák si neprizná, že je závislý...“.
Váš boj skončil a odchádzate spať s pocitom, že ráno to začne všetko odznovu. So smutným pohľadom si nastavíte budík a snažíte sa zaspať. Avšak myšlienkové pochody vám to dovolia až okolo druhej ráno a preto ste pri vstávaní zvyčajne nevyspatí a podráždení. V závere by som chcel zhrnúť, že život študenta nie je vôbec zlý, ak si odmyslíme všetky povinnosti, ktoré so sebou prináša. Po odmyslení týchto vecí nám ostane jedna jediná, stále máte kamošov a je iba na vás ako voľný čas využijete. Či ho strávite doma pri počítači alebo si užijete niekde von. Veď kamošov vám nemôže zakázať nikto.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
3
Trochu ma mätie tá nesúrodosť - raz s plnou iróniou, raz bez nej, bez premostení.. Ale že niektoré veci boli sami o sebe trefné, to treba nechať;
"Po výsluchu, ktorého verdikt znie že ste hlúpy, musíte sa učiť a menej sedieť za počítačom, pretože počítač je tvorca všetkého zla, odchádzate do izby, kde zapínate počítač a vaše poobedie, ktoré by pri zmysluplnej činnosti trvalo 6 hodín, zrazu trvá 3."
Na obranu (v tomto prípade) slabších; ono to so školou nakoniec človek po jej skončení vždy vidí lepšie . Takže.. asi to lepšie je, neviem .
"Po výsluchu, ktorého verdikt znie že ste hlúpy, musíte sa učiť a menej sedieť za počítačom, pretože počítač je tvorca všetkého zla, odchádzate do izby, kde zapínate počítač a vaše poobedie, ktoré by pri zmysluplnej činnosti trvalo 6 hodín, zrazu trvá 3."
Na obranu (v tomto prípade) slabších; ono to so školou nakoniec človek po jej skončení vždy vidí lepšie . Takže.. asi to lepšie je, neviem .
4
Pri vložení textu mi tam odseky ukazovalo a po uploadnutí mi ich zmazalo... not my prob
A nie nie je to chválenkárstvo Kamarát chcel odo mňa aby som mu napísal niečo ako fejtón tak som mu to napísal A čo sa týka profky Tak na vysokej slovinu nemáme
A nie nie je to chválenkárstvo Kamarát chcel odo mňa aby som mu napísal niečo ako fejtón tak som mu to napísal A čo sa týka profky Tak na vysokej slovinu nemáme
7
To keď budeš makať 8 hodín denne 5-6 dní v týždni tak si asi hodíš slučku, ni?
8
Bože zase niekto nechápe pojmy ako je fejtón... Hej hodím aj dve tri štyri...
Napíš svoj komentár
skús odseky a možno si to niekto aj prečíta