Rozvaha. Čo je to rozvaha? Je to pocit, kedy človek koná s chladnou hlavou? Je to pocit kedy si človek všetko premyslí? Alebo je to iba maska, ktorú si človek nasadí aby vyzeral že má všetko naplánované a pod kontrolou? Uvedomil som si že rozvážny ľudia nemusia byť šťastní, pretože ich môžu ovplyvniť vonkajšie podnety ako je počasie, zmeškaný autobus, písomka v škole alebo nehoda, ktorú nezapríčinili oni. Avšak na druhú stranu, rozvážny človek si pozrie predpoveď počasia a zabezpečí si cestu do školy dáždnikom alebo pršiplášťom. Zmeškaný autobus vlastne u rozvážnych ľudí nehrozí, pretože si dajú na čas a luxusne stihnú prísť na zastávku. Takisto predpokladá, že keďže má zajtra písomku, bude sa na ňu pripravovať. Jedinú vec, ktorú rozvážnosť nedokáže ovplyvniť je nehoda, v ktorej je osoba zainteresovaná náhodne, avšak hrá v nej hlavnú postavu. Tak, či tak, sa nám otvárajú dve otázky. Naozaj sú rozvážni ľudia šťastnejší, ako tí, ktorí konajú s horúcou hlavou? Rozobrali sme si ľudí, ktorí si vždy všetko premyslia, na všetko sa pripravia a dokonca si dávajú na čas. Teraz je rad na tých ľuďoch, ktorí žijú zo dňa na deň a z hodiny na hodinu. Napríklad také počasie. Človek, ktorý si zabudne dáždnik, pretože ráno neskoro vstal, nemyslel na budík a nezistil si predpoveď na nasledujúci deň má podľa väčšiny ľudí stopercentnú šancu zmoknúť a prísť do školy alebo práce vystresovaný a nervózny. Ale čo ak mu to nevadí? Čo ak si radšej pred dažďom pobehne aby stihol autobus, na ktorý zaspal a zároveň si zabezpečil ťahák do školy, pretože niekto rozvážny mu ho napísal a poslal e-mailom? Poslednou vecou, ktorú som vynechal je nehoda. Nerozvážny človek, môže byť hlavnou príčinou nehody avšak ľudia, ktorí sú okolo a stali sa obeťami nehody, sú takisto zainteresovaní ako on. Z môjho rozboru vyplýva, že či už je človek rozvážni alebo nie, môže byť šťastní v oboch prípadoch a takisto môže byť v oboch prípadoch účastník nehody. Keby som to mal zhrnúť, neexistujú rozvážni a nerozvážni ľudia, ale iba ľudia, ktorí majú každý svoju povahu a od ich povahy sa odvíjajú ich spôsoby života, nálady, úspechy alebo neúspechy.
Prečo teda Sofokles v diele Antigona povedal výrok ,,Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní...“ keď podľa môjho rozboru to pravda nie je? Pretože v dobách kedy žil, bola rozvaha ako nový rozmer. Rozvážni ľudia boli menovaní za bohov, kráľov, rytierov, hrdinov a písali sa o nich básne, rozprávky a legendy. Rozvaha pre nich znamenala viac ako si my dnes vieme predstaviť. Každý človek, ktorý niečo znamenal, bol pre nich rozvážny a preto všetci rešpektovali jeho názory, činy a považovali ho za osobnosť. V dnešnej dobe rozvaha nemá žiadny rozmer, žiadny význam a žiadny zmysel. Ak chceme byť rešpektovaní, musíme sa naučiť pracovať s ľuďmi, byť tolerantní a hlavne ľudský. Nezáleží na tom, či konáme s horúcou alebo chladnou hlavou, pretože v dnešnej dobe máme zákony, postavené na scenériách, ktoré nepripúšťajú improvizačné teórie.
Po všetkom tomto zamýšľaní, nad rozvahou, sa mi naskytla otázka ,,Som rozvážny?“ Odpoveď na ňu nehľadám. Som, aký som a či som rozvážny alebo nie na mojom živote nič nezmení. Či už zmoknem alebo nie, prídem na zastávku chôdzou alebo behom, či si napíšem písomku z vlastných vedomostí alebo ťaháku, je v podstate jedno. Výsledkom bude vždy to isté. Zavrel som dvere a odišiel do školy.
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
3
Pochybujem ze iba rozvazni ludia dokazu byt stastni. Nikdy nevies co sa odohrava v takych ludoch. Navo ok mozno stastni, ale vnutri plni pochybnosti. Zamysli sa nad tym.
Napíš svoj komentár
Pokiaľ chápeme ľudské šťastie ako proces úprimnej snahy o "čisté svedomie", tak skutočne len rozvážni ľudia vedia byť šťastní. (Šťastie sa tu chápe ako niečo hlbšie ako sú len chvíľkové pocity spokojnosti.)