Na začiatku vás chcem upozorniť, že tieto slová nevyšli z mojej hlavy. Stalo sa to skutočne. Bolo siedmeho apríla 2012. Tento deň totiž vyšiel na bielu sobotu. Tak začínal žalm, ktorý som spievala na veľkonočnej vigílii, ktorá začala o polôsmej večer čiže o 19:30. Bola som rozklepaná ako rezeň bála som sa, že ako to dopadne išla som totiž ten žalm spievať prvýkrát a mamina ma ešte doma tak strémovala,slovami: "Nieže sa pomýliš lebo pán farár ti dá pohlave. On sa aj na našu organistku pozrie nepríjemným pohľadom, keď niečo zle zahrá na organe." Ja som nad tými slovami uvažovala a nevedela som sa rozhodnúť, že či mám dať na maminine slová a zavolať organistke, že som si to rozmyslela s tým žalmom, že ho nebudem spievať. No nakoniec som išla proti všetkému a všetkým. Proste som si povedala: "Zuzana veď si to chcela tak za tým choď."
Tak som sa snažila vnútorne povzbudzovať a išla som do toho. Keď sme po omši išli domov otvorila som dvere nášho bytu vošla som a pozdravila som sa. No a mamina povedala, že no čo speváčka, že išlo ti to veľmi dobre a ja som jej povedala, že ďakujem. Mohlo sa na mňa pozerať okolo 500 ľudí. Možno preháňam ale mne to bolo všetko jedno. Viete čo urobí jeden zaspievaný žalm to vám tak zmení život k lepšiemu teda u mňa sa to tak stalo. Splnil sa mi sen ale to už skutočne nie je to výmysel ako ten príbeh, ktorý som napísala 19. apríla. Prajem všetkým užívateľom birdzu príjemné čítanie tohto článku a príjemný zvyšok večera.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
cecilia50  23. 4. 2012 23:07
no tak ten článok mohol byť napísaný aj lepšie ale moje myšlienkové pochody išli ako neriadená strela.
Napíš svoj komentár