Napadá mi slovo tartar. Čo to vlastne je? Ja som vedela, že nemám gúgliť Sigmunda Freuda. Teraz mám chuť zapísať si všetky myšlienky a všetky sny, čo sa mi kedy prisnili...klamem. Vôbec nemám chuť to všetko zapísať. Aj tak, mne sa málokedy dačo sníva, keďže si myslím, že sny vlastne ani nie sú snami, ale len obyčajnými predstavami napoly spiacich ľudí. Z toho vyplýva, že tieto predstavy vznikajú nadránom, keď je spánok v slabšej fáze.
Pretože ja na sebe pozorujem, že keď „snívam“, vtedy vnímam aj vlastné podvedomie, dokonca aj zvuky v izbe a okolie! Aké teda sny? Čisté konotácie sú to! V podvedomí si hovorím, že „ten sen je nejaký divný, však to je ako ten film, čo som raz videla...“, a keď sa mi v sne zjavila postava, čo sa volala Dorian Grey, tak to už bolo moc...Vtedy som sa dokonca na tom aj smiala a ovplyvňovala, čo sa v sne stane! A to že má predvídať môj osud?
Dnes ráno ma prekvapil jeden človek, ktorý mi napísal správu na myspace, ževraj odkiaľ som? A ja že, nooo, neviem prečo by som mala podávať cudzím ľuďom takéto informácie...a on že, ale tak máš pravdu, ale tak každý je najskôr cudzí, nie?? A ešte aj písal takým divným slovosledom... Najlepšia bola táto veta: Vieš, ja som hudobník a možno máš záujem prísť na koncert, v máji hrám v Československu... Naozaj ma prekvapuje, že niekto ešte aj po dvadsiatich rokoch nevie, že sme už samostatné štáty.
Ach, nie! Alonso dostal hodiny! Monako mám rada. V F1 bolo Monako moja najobľúbenejšia trať. To je taká počítačová hra, teraz som si na to spomenula, lebo v telke beží Formula 1. No a Mortal kombat! Priznávam sa, že to bola moja najobľúbenejšia hra! Ó, a moji milučký wormsácki červíci! Keď sme sa ich už s bratom presýtili, zahrali sme si Bomb buster a potom znovu wormsáčikov.
No v Mortal Kombat som vždy musela byť Sonya a Tanya. „Vóčisajó?“ S nimi som takmer vždy vyhrala. Jediný, kto ma porazil, bol Scorpion, s jeho plamene vyšľahávajúcim mozgom. A samozrejme, s mojím bratom, ktorý vždy prišiel na nejaké nové bojové manévre a vedel ich aj používať.
To boli časy, keď sme s bratom ešte na základke, hneď po škole sadali za počítač a až dokým neprišli rodičia z práce, „drtili“ hry. Ale nebolo to až tak dlho, mama chodila skoro. A ešte tu bol Tomb raider, ale to som vôbec nevedela hrať! Iba som chodila s Larou Croft po takom hrôzostrašnom dome a obzerala som si tam všetky izby, sem-tam som stretla takého starého dedka s podnosom, ktorý po tom stále za mnou chodil...vôbec neviem, o čom tá hra bola. Ale GTA1 bola dobrá. Kradla som autá, zabíjala chodcov...no strašné, ako som toto mohla hrať? A jasné, Commande and Conquer-Red alert 1. To som prešla celé, s ruskými tankami!
Už vôbec nehrávam hry, ale bratovi to zostalo doteraz.
„Čo hráš?“
„Counter -strike.“
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
hellium
3. 4.apríla 2010 11:37
Pekný blog To s tým Československom ma vie vždy šokovať, aj keď sa to stáva dosť často. A závidím ti Doriana vo sne :p
3
Len pre zaujimavost, tie sny kde mozes ovplyvnovat co robis sa volaju lucidne/bdele sny a su aj nejake techniky ako si ich navodit ale este som to neskusal.
Napíš svoj komentár