Všade bolo krásne ticho a ja som sa už pred časom rozhodla, že pôjdem do kina. Mojím cieľom sa stal najnovší diel Harryho Pottera – Dary Smrti I. Celý deň som bola rozhodnutá, že naň pôjdem. Nakoniec mi to aj vyšlo a bolo to veľmi poetické. Aj vďaka tomu snehu. Film mal tiež krásnu zimnú atmosféru.
Nečítala som recenzie na film, išla som iba tak, s vedomím, že reakcie boli dobré aj zlé. Nečítala som knihu. Nevidela som všetky diely filmovej ságy. Očakávala som, ako na mňa film zapôsobí, zatiaľ čo sneh vonku sa pomalinky roztápal...
V kinosále som sa usadila do poslednej rady a mala som pocit, že mám na sebe neviditeľný plášť, lebo všetci už netrpezlivo očakávali začiatok filmu. Chvíľu som pozorovala ľudí, čo prišli, boli to mladí aj starí a nebolo ich vôbec veľa. Bol to posledný premietací deň. Počúvali sme hudbu a potom zhasli svetlá.
Film sa začal. Úvod bol veľmi dobrý. Navnadil, pocítila som eufóriu a nadšenie z toho, že som tu. Potom sa už podobný pocit nedostavil, snáď až nakonci. Zvláštne, ale ten úvod mi rezonoval v mysli počas celého filmu, takže som bola stále v očakávaní.
Hudba, prostredie, efekty a kostýmy boli tradične výborné. Film mal vtip aj dramatickú atmosféru. Ron je podľa mňa veľmi sympatická postava a keď sa na chvíľu odlúčil od svojej skupinky priateľov, stále som premýšľala, prečo, kde je, kedy sa vráti. A keď sa objavil, pristihla som sa, ako sa v tme kina usmievam. Nezabudnem na jeho repliku: „Mám rád Hermionine ohníčky.“ Chichotala som sa na sedadle aj na viacerých scénach, aj teraz sa usmievam, keď si na niektoré spomeniem.Napríklad, ako Ron a Hermiona hrajú na klavíri Bethovenovu skladbu... Chýbalo mi trochu prostredie Rokfortskej školy. Väčšia časť deja sa odohrávala vonku, v lese. A to na mňa pôsobilo nostalgicky, aj keď sa postavy rozprávali o tom, ako by mohli v lese zostať a zostarnúť.
Film obsahuje aj animovanú vsuvku o troch bratoch, čiže taký malý príbeh v príbehu. Pôsobilo to sviežo. Boli tam akčné, smutné i vtipné scény. Nechýbalo napätie.
Strih je ďalšia vec, ktorá ma oslovila, hlavne ako sa Harry Hermiony opýta, či má v kabelke stan a zrazu strih a…uvidíte, ak si to pozriete. Záver bol otvorený, keďže film rozdelili na dva diely, čo ma teda vôbec neprekvapilo, ale tento diel si rada pozriem znova.
Teraz rozmýšľam, že vlastne posledná klapka Harryho Pottera už padla, Emma Watson zhodila dlhé vlasy, stala sa z nej naozaj krásna žena, študuje v ďalekej Amerike históriu (nech sa jej darí, história je super), Ron vie hrať na gitare, čo je podľa mňa úžasné, Harry je stále rovnaký, ale všetci sú takí bohatí, že vlastne by už nemuseli robiť vôbec nič.
A keď som vyšla z kina, zrak mi padol na krásny, len trošku ušliapaný ligotavý sneh, zadívala som sa do parku do zasneženej tmy a obloha bola akási svetlejšia, ako býva po iné noci…
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
do bodky si opísala aj moje pocity, len s tým rozdielom, že ja som videla aj čítala všetky časti( vlastne poslednú teraz dočítavam)
ešte stále som nadšená a neviem čo so sebou,musím sa usmievať
ešte stále som nadšená a neviem čo so sebou,musím sa usmievať
Napíš svoj komentár
som rada, že sa ti páčilo - ja som bola doslova unesená
a áno, posledná klapka padla už dávnejšie