Zvianočnieva sa...

...a ja odrátavam dni do konca prednáškového obdobia. Spočítala som to, čo ja nerobievam často, pretože je to podľa mňa strata času. Robím všetko tak, ako príde. Som lenivec najlenivejší. No, takže je to už len štrnásť dní, čo sa budem musieť trápiť na seminároch a vysedávať v autobuse a v škole. A potom...potom napečiem marcipánové hríbiky, marcipánové koláčiky a mandľové koláčiky a marcipánové...budem v teple domova, nebude mi už zima, už nikdy nezmoknem, už sa mi nikdy nepremočia topánky, lebo budem stále doma. Budem čítať všetko, okrem slovenskej literatúry a všetko okrem umenovednej literatúry...Bude to najkrajší týždeň tohto zimného obdobia.

Iba týždeň. Potom sa už vážne zamyslím nad tým, čo treba robiť, čo ma bude čakať v novom roku. Musím sa strašne sústrediť a strašne veľa plánovať, aby som stihla termíny, ktoré ma obmedzujú. Už sa zvianočnieva, znostalgičieva, potom príde najkrutejší mesiac v roku a to je január, druhý je jún. Skúšky. Nebojím sa ich, mám pred nimi rešpekt a viem, že budem musieť prečítať veľa riadkov, pochopiť veľa vecí, aby som tieto mesiace prežila v psychickom zdraví.

Niekedy sa cítim tak sama, len ja medzi knihami, lebo to sa teraz odo mňa vyžaduje. A chcem to aj ja, lebo to chce okolie, ktoré ma ovplyvňuje. Chcem sedieť nad knihami, ťukať do klávesnice. Ale viem, že by som to nerobila, keby som možno niekde inde a niekto iný. Teraz si myslím, že ma to baví. Možno aj hej, ale hlavne ma k tomu donútilo okolie. Vidím to vtedy, keď všetci odídu z domu a ja zrazu myslím na všetko iné, len nie na to, že by som sa mala učiť. A keď sú všetci doma a pozerajú televízor, ja sa tvárim ako najväčší intelektuál, ktorý televízor nikdy nezapína, zavriem sa do izby a naozaj sa učím. Ešteže je vždy niekto doma...

Inak by som hlúpla, len by som sa preklikávala na youtube, vybrnkávala na gitare pesničky, ktoré ma po chvíli vždy omrzia alebo by som si nakoniec zapla aj tú televíziu...

Na Vianoce budeme všetci doma. Budeme veľa jesť, urobíme si krásne Vianoce, s krásne vyzdobeným stromčekom, so slávnostnou večerou, s pomalou a pohodovou atmosférou. Čokoľvek alebo ktokoľvek by toto chcel narušiť, vybuchnem ako cholerik, ktorým sčasti som a vytmavím mu to! Lebo Vianoce majú byť takéto, pokojné a s dobrým jedlom, nech si hovorí kto chce čo chce...A mali by ich mať také všetci ľudia!

Snažme sa o to, uvedomme si, že človek má všetky predpoklady stať sa najšťastnejšou bytosťou na svete...a pritom to tak vôbec nie je, lebo si to kazíme my, možno nám to kazia iní...Napriek tomu, všetkých ľudí, ktorých sme doteraz stretli a ktorých sme mali radi, sú dobrí a nikto lepší nepríde, kým nebudeme lepšími my.

(iba také tliachanice...

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu