Neviem, prečo si ľudia vnútia pravdu, pritom je to len sprostá hra ich hlúpich citov?
Prečo všetkému tak moc chýba hĺbka?
Prečo moje postavy nedokážu presne vyjadriť to, čo cítim ja?

Akokeby mi niekedy bolo dovolené si myslieť niečo iné.. Preto som
si myslela niečo, čo nikdy nebolo správne a ani správne byť
nemôže.

Strácam všetko a vzápätí nachádzam.

Vždy to niečo existovalo len vnútri mojej hlavy, nikde inde. Ja som to chcela silou
mocou dostať von, dopriať tomu slobodu a pritom som sa len ostala zamknutá vo svojom vlastnom väzení . A taká banálna a jednoduchá bola, tá pravda.

Je v tom snáď chyba?
Že nič nie je čiernobiele, že musím hľadať niečo sofistikovanejšie a zložitejšie?
Kde to potom som?
Niekedy je menej viac...Hovadina!
Raz z tej príšernej jednoduchosti a otrepanosti zošaliem.. Možno už teraz.


Vidím ten obraz.. Prečo sa proste nedokáže stratiť? Snáď v
mojich riadkoch, v dialógoch mojich postáv, v ich zmyselnosti. Prečo
ony to majú dovolené prežiť a ja nie? Môžem azda žiarliť na
svoju naivnú fantáziu?

Asi áno.. Z kúta sa budem prizerať .. Že sú šťastné, tak nejak dokonale.
Aspoň tam, v mojej mysli.


"I"ll never finish so why begin..." (Gary Go- Talk)

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár