Tak človek zasadil jaseň. Staral sa oň, videl v ňom seba. Starol spolu s ním, sedával v jeho tieni.
Jednu jar sa ale strom už neprebudil, ostal suchý ako v zime. Človek ho teda spílil s veľkým žiaľom v srdci, ako keby znášal zo sveta priateľa. A uvedomil si ako sa musí cítiť Smrť, lebo aj Smrť po svete chodí a berie bytostiam život.
Spílený strom odniesol domov, nasekal ho na kláty a zakúril ním. Oheň sa zväčšoval, naberal na mohutnosti a pálil ho aj vnútri. V žiali sedel v kresle, uvedomujúc si svoj hrozný čin. A tak si povedal, že keď nevidel Smrť prichádzať jeho strom, neuvidí ju ani on. Zobral žeravý uhlík a vypálil si oči.
A keď Smrť prišla, nevidel ju. A bol šťastný.
Skutočný príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Silne ale velmi prijemne..
Atmosfericke + ziadne zbytocne kecy. Ako "male basne v proze".
Atmosfericke + ziadne zbytocne kecy. Ako "male basne v proze".
4
toto mi vo svojej absurdnosti pripomína daniila charmsa. ale vo svojej krutosti... no neviem, budem sa ti musieť pozrieť do knižnice na to meno
but i like it. as usual
but i like it. as usual
5
ďakujem všetkým za milé komentáre, nemám čas teraz odpisovať na téesky, tak ma ospravedlňte... cením si vaše plnohodnotné postrehy a naozaj veľmi pekne ďakujem.
6
:..::::...ja začnem tak netradične.j.šie::.
boli časy, ked som vedel vytušiť, že si opäť vytvorila nový
ALFABETABRAZ.(ono by to malo byť alfabetaobraz, ale počas trnasformácie sa "o" akosi stratilo..
touto dobou ma prekvapuje, že nikdy správne neodhadnem tvoju aktivitu. veru, veru. stratili sa všetky sonáre. zmizli. kamsi do stratena. nana! ja som dnes našiel asi tri albumy jimiho hendrixa. som si spomenul zase na teba. že si ako taká sestra bez krvného puta. si myslím, že krvné tu nefiguruje, ale možno sa mýlim.
a ešte taká myšlienka, ktorá mi samovoľne ušla počas nábehu na druhý odsek.
tak človek zasadil jeseň.Starol spolu s ním, sedával v jeho tieni.
avšak ,ako neskôr naznačuje zámeno, v predošlej časti, konkrétne v jej prechodnej časti, ktorá je akousi introdukciou k nasledujúcej časti, jedná sa tu o objekt masculin, teda nemôžeme na začiatku celej myšlienky pozmeniť čo i len nesprávnou interpretáciou, neskôr už len reinterpretáciou a reinterpretáciou reinterpretácie, ktorá dalším interpretovaním stráca na primárnej myšlienke, respektíve cieli samotného autora.
no napriek tomu si myslím, že sekundárnou myšlienkou sa stal PRÁVE objekt feminin, teda jeseň. z logického hľadiska by sme to mohli prisudzovaať vlastnosti jeseni a neskôr i spomínanej vlastnosti, teda skôr prirodzenému procesu existencie, starnutiu. z tohto hľadiska teda usudzujme, že autor mal na mysli samotnú jeseň, už pri imaginácii stromu, ktorý neskôr počas realizácie označil ako jaseň s aluzívnou vložkou starnutia. a tak sa dostávame už len po druhom odseku k očakávanemu koncu bez akýchkoľvek možných peripétii, ktoré si musí/mal by si čitateľ utvoriť SÁM. dostávame sa k zime, obrazne povedané, dostávame sa priamo k smrti, prirodzenej súčasti existencie ako takej.
CHCEM TEDA VZDAŤ HOLD AUTORKE, PRETOŽE SVOJE MYŠLIENKOVÉ POCHODY DOKÁZALA NATOĽKO VYCVIČIŤ, ABY ICH O PÁR HODÍN NATO
VSUGEROVALA KONEČNEJ POSTAVE PRÍBEHU-ČITATEĽOVI.
samotnú periptiu by som teda označil jeseňou celej story.
prajem TI príjmený/príjemný november..
boli časy, ked som vedel vytušiť, že si opäť vytvorila nový
ALFABETABRAZ.(ono by to malo byť alfabetaobraz, ale počas trnasformácie sa "o" akosi stratilo..
touto dobou ma prekvapuje, že nikdy správne neodhadnem tvoju aktivitu. veru, veru. stratili sa všetky sonáre. zmizli. kamsi do stratena. nana! ja som dnes našiel asi tri albumy jimiho hendrixa. som si spomenul zase na teba. že si ako taká sestra bez krvného puta. si myslím, že krvné tu nefiguruje, ale možno sa mýlim.
a ešte taká myšlienka, ktorá mi samovoľne ušla počas nábehu na druhý odsek.
tak človek zasadil jeseň.Starol spolu s ním, sedával v jeho tieni.
avšak ,ako neskôr naznačuje zámeno, v predošlej časti, konkrétne v jej prechodnej časti, ktorá je akousi introdukciou k nasledujúcej časti, jedná sa tu o objekt masculin, teda nemôžeme na začiatku celej myšlienky pozmeniť čo i len nesprávnou interpretáciou, neskôr už len reinterpretáciou a reinterpretáciou reinterpretácie, ktorá dalším interpretovaním stráca na primárnej myšlienke, respektíve cieli samotného autora.
no napriek tomu si myslím, že sekundárnou myšlienkou sa stal PRÁVE objekt feminin, teda jeseň. z logického hľadiska by sme to mohli prisudzovaať vlastnosti jeseni a neskôr i spomínanej vlastnosti, teda skôr prirodzenému procesu existencie, starnutiu. z tohto hľadiska teda usudzujme, že autor mal na mysli samotnú jeseň, už pri imaginácii stromu, ktorý neskôr počas realizácie označil ako jaseň s aluzívnou vložkou starnutia. a tak sa dostávame už len po druhom odseku k očakávanemu koncu bez akýchkoľvek možných peripétii, ktoré si musí/mal by si čitateľ utvoriť SÁM. dostávame sa k zime, obrazne povedané, dostávame sa priamo k smrti, prirodzenej súčasti existencie ako takej.
CHCEM TEDA VZDAŤ HOLD AUTORKE, PRETOŽE SVOJE MYŠLIENKOVÉ POCHODY DOKÁZALA NATOĽKO VYCVIČIŤ, ABY ICH O PÁR HODÍN NATO
VSUGEROVALA KONEČNEJ POSTAVE PRÍBEHU-ČITATEĽOVI.
samotnú periptiu by som teda označil jeseňou celej story.
prajem TI príjmený/príjemný november..
Napíš svoj komentár
zrejme teraz píšem trochu ako hotentót, ale tak sa aj cítim, čiže je to v norme