milujem dokonalosť monofunkčnosti niektorých predmetov. napríklad taký nôž na papier. alebo zubná kefka. alebo drevené špáratka, ktoré majú pekne samostatne zabalené v igelitových ochranných obaloch v reštauráciách na stoloch. alebo špendlíky.

boli stvorené aby splnili presne daný účel a sú naň aj vo väčšine prípadov využívané. túžim takým byť. byť tak dokonale sformovaná vo svojej podstate, aby som bola v okamihu dokončenia výrobného procesu schopná plniť svoju funkciu. ako však zistím, že som svoju evolúciu ukončila? cítim sa ako polotovar.



poďme na lúku plnú bzučiacich včiel, motýľov, kvapiek rosy a zopár čmeliakov. prestaňme si vymýšľať drblé kváky o definíciach. a dokonalosti. je to ako keď narežete strom a potom sa predoň posadíte a zízate ako mu pomaly uniká miazga. fascinuje vás pohľad naň, ale zároveň dobre viete, že vnútri trpí, a keby mohol, tak kričí, plače, mstí sa. a vy sa neviete vysporiadať s viacerými vecami:

a) prečo ste ho vlastne vôbec narezali?
b) ako to napraviť?
c) v prípade, že to nechcete napraviť, tešiť sa alebo nie?

každopádne, strom bude krvácať ďalej. treba vás len preplieskať. prípadne zavolajte na linku dôvery, na tej vás už pekne pokarhajú za to akú hnusnú škodu robíte matičke prírode.

dosť bolo moralizovania.

pche. sama pritom odmietam chybných ľudí. selektujem, vyberám, tých, čo sa nepriečia mojej zredlej a zimomravej srsti na rukách. chápem krachy. ale tento... presiahol medze únosnosti.

a tak škrtám.
a tak škrtám.
a tak škrtám.

nevysloviteľné zadosťučinenie. o vlastnej dôležitosti inokedy.

 Blog
Komentuj
 fotka
cetucetkaa12  27. 7. 2010 22:29
zaujmavee .D
 fotka
indelirium  28. 7. 2010 10:55
Ľúbim tú pesničku.
Napíš svoj komentár