urážliví a vzťahovační.
prďte si do tvárí. ja si dám radšej plynovú masku a pôjdem pod tú slnečnicu. a budem sa učiť plávať v grepfruitovom džúse a recitovať si v dúšku etymologické procesy.
som na svojom filajovom baretníkovom obláčku smrdiacom po vanilke a s mušími okulármi (je to cviker.) si mávam hnátmi.
zistila som, že milujem formu. napriek tomu, že ja sa konkretizovaniu sama vyhýbam. ako presne zadáva parametre, ako demonštruje stereotypnosť a neguje prototypitu. labužím si vo svojich termínoch, ktorými mätiem hlavy iným.
mama: "pán doktor, predpíšte mi lieky na pažravosť. ale veľa!"
ja: "mami, ale veď naposledy si mi to rozprávala s megalomániou."
mama: "dorotka, ale keď to budeš rozprávať niekomu inému, tak ťa nemusí pochopiť."
tak som sa radšej s ňou šla pýriť do sauny a rozprávať o našich príveskoch, ktoré tak hrôzyplne ľúbime.
takisto vám odporúčam po dnešnej skúsenosti neklamať doktorantom, ktorí vás skúšajú. môže to dopadnúť menčestrom, ktorý si zameníte za vlnu a lopatkou (do piesku), ktorú si zameníte za jazyk topánky. BACHA! (nie, necvičila som ho poslušne na klavíri.)
bodajho. bodaj ho. späť k forme.
forma púta, upúta a ovplyvní. veď o tej kráse som už hovorila. načrite a pokojne píšte. POKOJNE. lebo vždy bude niekto, kto bude lepší než vy, rýchlejší než vy, všetko než vy. ale to predsa nie je podstatné. cez formu sa dostávam tak k obsahu, kde sa subjektívne štandardy veľmi propagujú. a to je chyba lávky najväčšia. EGO. nie Lego. a to je smutné.
nahraďte überego LEGOM.
sôvä
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ty filajová baret. mušie oko. retard. inak. muzejní noc máme v Brne v sobotu. aby si vedela.
poslušne som na klavíri cvičila bacha.
a bolo mi to
na hovno.