občas si predstavujem ľahkú dámu v cylindri v sieťovaných pančuchách s čiernym srdcom okolo oka s krvavým rúžom všade len nie na perách páva zastrčených vo výstrihu pomaly ide kráča plíži sa úlisne láka ja nie som taká povie mi aby zmazala predsudky klopkajú opätky po javisku ona nie je v žiare reflektorov to ja v hľadisku pýrim sa páli ma na zátylku bradu mi podoprie paličkou v tme jej teraz vidno len zuby krivé, ktoré mi ukradla a ja s prázdnymi ústami vidím sa pod svetlom pripútanú o stoličku lano ju zväzuje daj mi svoje ruky! dala. pokorne bezruká vzdáva sa neviny už jej nevadí už sa nešpiní svetlo sa odvráti na mňa, na dámu čo vás tak rada víta s čiernym srdcom okolo oka v cirkuse snov v imagináriu kde vás, holúbky, premením na kvetov kyticu a ešte tomu budete radi Blog 6 0 0 0 0 Komentuj