občas si predstavujem ľahkú dámu v cylindri
v sieťovaných pančuchách
s čiernym srdcom okolo oka
s krvavým rúžom všade
len nie na

perách

páva
zastrčených vo výstrihu

pomaly ide
kráča
plíži sa
úlisne láka

ja nie som taká

povie mi aby zmazala
predsudky

klopkajú opätky po javisku
ona nie je v žiare reflektorov
to ja v hľadisku pýrim sa

páli ma na zátylku

bradu mi podoprie paličkou
v tme jej teraz

vidno

len zuby
krivé, ktoré mi ukradla

a ja s prázdnymi ústami vidím sa pod svetlom
pripútanú o stoličku

lano ju zväzuje

daj mi svoje ruky!

dala.

pokorne bezruká vzdáva sa neviny
už jej nevadí
už sa nešpiní

svetlo sa odvráti na mňa, na dámu
čo vás tak rada víta
s čiernym srdcom okolo oka
v cirkuse snov

v imagináriu

kde vás, holúbky, premením
na kvetov kyticu

a ešte tomu budete radi

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár