Vidím krásno. To krásno upevňuje v duši mojej pocit spokojnosti. Blahorečím danému krásnu. Pokračujem vo vnímaní. Ono vnímanie je ovplyvnené spomínanou dosiahnutou spokojnosťou. A preto ho príjmam s ľahkosťou a považujem za rovnako hodnotné ako krásno predošlé.

Ovplyvnené je i konanie následovné. Spokojnosť vytorí potrebu konať dobro, ktoré nám bolo predostrené v podobe spokojnosti z krásy, konať aby sme sa mu oplatili spravodlivo a tak vyvstal jeho význam do popredia.

A tak konáme.

A konáme dobre. Áno, subjektívne. Ale keď sme presvedčení dobrom vlastných úmyslov, subjektivita stráca aktualitu, zostáva jej len potencialita.

A tak skutok dostane podobu pohladenia prvého vlahého jarného vetra po odchode dlhej zimy.

 Blog
Komentuj
 fotka
phantasia  15. 3. 2010 00:36
pohladil ma aj tento blog
 fotka
kemuro  15. 3. 2010 09:53
ostria sa mi oká
 fotka
george90  15. 3. 2010 23:13
pekné
Napíš svoj komentár