na jednej strane som neuveriteľne šťastná, že mi vlastná demencia umožnila vidieť veci inak, uvedomiť si prostotu bytia (až tak ďaleko som možno nedošla, ale snáď sa tam niekedy dopracem) a nezmyselnosť istých mentálnych pochodov mojej rodičky.
maminka moja, ja ťa mám rada, len keby... chcela som napísať ´...si si nesrala do huby´, ale až tak radikálne to nemyslím. to bude tými hormónmi...
som chorá ako pes, mojou živinou základnou sa stáva ibalgin (ááááááách...) a rozjímam nad ideami d´Alemberta a Diderota. lebo musím. stále lepšie ako Rousseau (nie Colník, ten je úchvatný! ).
úspešne som negovala existenciu priateľa. na jednej strane ma to veľmi potešilo, lebo ma ničila jeho/jej prítomnosť v mojom živote, na druhej som bola neuveriteľne zhrozená, že som toho schopná. možno je to jeho/jej chyba, možno moja. ale možno je to dobré pre nás oboch/obe.
raz si chcem sadnúť na piesok plážový Islandu, s rukou v ruke druhej, v zelených šatách a bosá, nemyslieť na iné, len na jedno (neberte perverzne! ) a nech. možno je to lenivosť, možno egocentrizmus.
chcem aby boli ľudia radostní. ale nie nasilu. snáď sa im to podarí. teraz nechcem trepať hlúposti ako nejaká vedma. ale ujo Lennon mal predsa pravdu. a Yoko ho naozaj ľúbila! a Beatles by sa aj tak rozpadli... yes.
možno si len vymýšľam, rovnako ako Henri Rousseau, ale nechcem ešte stratiť ilúzie... sú príliš krásne, ale ani nie nerealistické. možno len trošku Duchampovské. ale iba trošku.
prepáčte za toľké obnažovanie. ak ste neboli pripravení na dané množstvo nahoty duše, príjmite moje ospravedlnenie za neadekvátny obsah traktátoidného blogu.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
cerwik
20. 3.marca 2009 20:56
very impressive reading. I give you five
2
d´Alembert mi bol z neznámych príčin vždy nesympatický. idem si zapáliť
Napíš svoj komentár