Kúpte mi mucholapku

minule som sa pristihla pri tom ako sa strašne potrebujem vypísať. aspoň som si to teda nahovárala. keď som začala, akosi sa čosi zjavilo na povrchu, na hladine, ale von to nevyšlo. vybuchlo to až keď som našla cieľ svojej agresie.

hehé. nie, nebol si to ty.

bolo to moje vlastné ono. nie ja. kedysi to bývalo ja, ale už som to degradovala. neprišlo mi hodnotné do akej miery ma svojimi spôsobmi ovplyvňovalo. paranoidne som mu dôverovala, nechávala sa unášať vecami, ktoré mi našepkávalo kdesi z priestoru medzi lebkovou kosťou a šedou kôrou mozgovou. asi sa mu dobre plávalo.

tým, že bolo degradované na ono, sa samozrejme patrične vzbúrilo. jeho egocentrizmus zanechal jazvy, ktoré sú doteraz nezmazateľné a viditeľné. doteraz je mi jasné, že som sa onoho kompletne nezbavila, že stále búši na akési neviditeľné drevené vráta, ktoré sa duto ozývajú zakaždým, kedy sa zjaví čo i len náznak starých vzorcov. je to pre onoho živná pôda, za ktorou slintá ako náročná rastlina po dobrom hnojive. ha! odkaktusovala som ono!

a nebolo to také to "pichliač po pichliači". bolo ho treba oholiť, opatrne, ale rázne.

ale vypáliť. to som sa ešte neodvážila. lebo sa mi ešte nepodarilo nájsť kvalitnú žieravinu.

mám z boja jasné straty. vačky pod očami, trávenie odišlo. to sa snažila odbúrať moja schránka. pocit nočných môr/motýľov v žalúdku ostáva. a príčina stále mizne, zabúda sa.

_______________

podaj mi skúmavku
odrež kus smiechu
namoč
a
preparuj
podľa procesu svojho výberu

na biely papier
odcediť koncentrát
som zásadová
chemicky.
škoda.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu