v zelenom opare rieky, ktorá tiekla zázračnom som sa ocitla nebadane. nebo bolo tmavšie ako lúče, ktoré obrysovali budovy a nado mnou sa týčila strecha z lístia. veľmi gotická, ba až mozaická.
o tom niet pochýb. zas ma nalomilo a ocitla som sa našikmená.
a k tomu všetkému hrala živá hudba, keď poletovali okolo. aspoň som teda presvedčená, že to bola realita, ostali mi suveníry. milujem tie steny. lebo teraz nič neohraničujú a sú tam len dekoračne. a veľmi súco dekoračne.
ktosi opodiaľ cesty sa škeril a ja som mala na hlave fialovú baretku. v strede vredovitého chodníka biely pruh.
biely zajac na mojej taške ma viedol svojím červeným okom. nedupkal, len tíško mi ukázal najprv nesprávnu cestu aby som vedela, kadiaľ nie. tak som ju obišla a vyskytla sa zrkadlová, kde už mreže neboli.
VĚRNOST ZA VERNOST
...a zopár dórskych stĺpov, od ktorých som očakávala extatický zážitok. na zemi guma asfaltu. a všade rozsiate farebné kvapôčky, ktoré každému zovšedneli. vtáčiky jačali ako zbavené súdnosti, spevák na pódiu sa hádzal v kŕčoch.
vstúpila som najprv za stĺpy a sledovala zámok.
krok
krok
krok
a dotkla sa dverí po chvíľke zvažovania. neotvorili sa tak som ostala blúdiť okolím. schody boli plytké, len voda dopĺňala realitu svojim koherentným spôsobom.
ostali sme stratené v svete, ktorý poznáme. pri štyroch kamenných sochách s hrubými rysmi i náčrtmi som chcela prejsť.
VOZIDLŮM
VSTUP Z
tak som obyčajne prešla bránou, keď už svetlá zoslnkovateli a odniesla som si svoje zúfalstvo zabalené do mieška vo vrecku spolu s posledným pohľadom upretým na človeka s veľkým nosom. nepáčil sa mi, lebo si to nebol ty.
a odkvitnuté púpavy boli kreslené.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
surreal
8. 5.mája 2010 21:31
bože. Ty nemáš chybu.
Napíš svoj komentár