pomedzi prsty padali

očká rybacie

šteklili receptory
bunky sa zachveli

striasla sa, maminka

chytila ju do rúk
tak bielunká

jemnunká

noštekom sa obtrela o mihalnice

uniká vzduch
neutečie
nevytečie

nestratí sa
lebo bude ďalší, lepší, krajší

zavri rúčku
ujde ti myšlienka

podala mi prázdny pohár
nie
posledná čerešňa

voňala

hebká koža
čistá, teplá, napätá

položila ruku na sklo
mliečne ako ranná jar

utíchli ženské hlasy stĺpov v hlave
už viac netreba jej tekutý papier

ostáva tam, kde má byť

tam kam patrí

vie

 Báseň
Komentuj
 fotka
trubyroch  15. 4. 2009 21:00
keď som to čítal od konca,zdalo sa mi to ešte lepšie
 fotka
grietusha  15. 4. 2009 21:38
som zistila, že som debil. asi minútu som kukala na pozadie a uvažovala som, že som debil. kým mi nedocvaklo, že sigur rós.



neviem prečo, ale verš

podala mi prázdny pohár

ma urobil strašne šťastnou.
 fotka
kemuro  23. 4. 2009 17:23
@ge-tv å mne doplo okamžite

rozmelancholilo(choli- choli) ma



utíchli ženské hlasy stĺpov v hlave

už viac netreba jej tekutý papier



kromineho
Napíš svoj komentár