pomedzi prsty padali očká rybacie šteklili receptory bunky sa zachveli striasla sa, maminka chytila ju do rúk tak bielunká jemnunká noštekom sa obtrela o mihalnice uniká vzduch neutečie nevytečie nestratí sa lebo bude ďalší, lepší, krajší zavri rúčku ujde ti myšlienka podala mi prázdny pohár nie posledná čerešňa voňala hebká koža čistá, teplá, napätá položila ruku na sklo mliečne ako ranná jar utíchli ženské hlasy stĺpov v hlave už viac netreba jej tekutý papier ostáva tam, kde má byť tam kam patrí vie Báseň 3 0 0 0 0 Komentuj