aké smiešne vedia byť mená ľudí. predstavujem si ako sa miesto nich predstavujem. (ha! dva zmysly jednoho slova v jednej vete! chrocht!) a prežívam to s nimi.

- Dobrý deň. Volám sa Larissa Zápalková. Smiem znať i Vaše (áno, aj v prehovore je možné cítiť veľké a malé vééé počas vykania) ctené meno?
- Teší ma. Mňa zvú Genovéva Cempachová. Rada by som Vám predstavila môjho priateľa, menom konkrétnym Ján Šatník.
- Ach, pán Šatník, teší ma. Čo si myslíte o aktuálnom stave produktivity guľôčkových ložísk v Singapúre? (lebo Singapúr s "ú" je najkrajší.)

a tak ďalej.

lebo ono vlastne nie je ani podstatné ako sa voláte. všetky tie voňavé prívlastky, ktoré si báby korenárky vymysleli k menám aby vedeli utešiť ľudí nešťastných z vlastnej existencie sú na prt. príliš mnoho mystifikácie a vonných tyčiniek z toho cítim.

ale!

ako lingvistka však nemôžem popierať, že subjektívny zmysel mená pre ľudí nemajú. ako malá som sa chcela volať najprv Magdalénka, lebo som úplne ľúbila dievčatko z knihy Magdalénka a Škriatkovia. a potom Margarétka, lebo som si myslela, že by som sa potom nemusela voňavkovať a celá by som stále kvetovo voňala.

žvrmprdlmprmprm. (akustický prechod)

keď je niekto ponižovaný kvôli svojmu menu (Hortenzia, Aladár, Urban, Albert, Jozefína), len preto, lebo sa vymyká zaužívaným hviezdnym tuctovým stáliciam (Zuzana, Anna, Katarína, Michal, František), tak to vie človeka ovplyvniť.

(híííí, práve som natrafila na pána JUDr. Vladimíra Šalamúna a zmyslenosť tohoto mena spolu s titulom ma úplne rozpučíkuje, takže budete musieť pár riadkov počkať.)







späť. k.
nehovorím o exotických menách typu Samant(h)a, Jessica, Chiara a ostatné onakvé, z ktorých mi jazyk tvrdne. pre dieťa so slovenským priezviskom to je vyslovene týranie a mali by rodičom, čo tieto mená vymysleli urobiť niečo škaredé, bolestivé a pomalé. napríklad vytrhať chlpy na nohách pinzetou.

áno, naše dnešné mená sú vyvinuté a prinesené z rôznych iných jazykov. ja sa však pýtam na čo sem doťahovať v dnešnej dobe ďalšie? áno, slovná zásoba sa interlingválne miesi a premieľa, ale mená? nie, ďakujem. moje dieťa sa nebude pýšiť klenotom typu Ashley, ale ani zaprášenou zvráskavenou a vypoužívanou formou ako je Michaela. (týmto nechcem nikomu, resp. žiadnej Michaele ublížiť a pohŕdať ňou.)

za môj život ma ale dostali tieto dve reálne mená, ktoré majú ozaj príjemné odtienky inotajové:
Tomáš Jedno.
Ružena Šípková.

(akákoľvek podobnosť s realitou vôbec nie je náhodná.)

 Blog
Komentuj
 fotka
johnysheek  13. 9. 2010 10:35
Som zaužívaná hviedzna (viac než) tuctová* stálica
 fotka
mielikki  13. 9. 2010 10:52
Súhlas.



(Jéj, ďalšia lingvistka!
 fotka
grietusha  13. 9. 2010 11:01
počas čítania som si uvedomila, ako mi neskonale chýbaš.

prídi na čaj, fontánu, bublifuky a Holly Golightly!



inak vtip. môj spolužiak sa volá Tomáš Jedno. mám rada tieto pomsty rodičov
 fotka
titusik  13. 9. 2010 12:47
spolužiak: M. Nič



A milujm meno Hana a Katka
 fotka
cerwik  15. 9. 2010 00:57
Zuzana je krásne meno, ale ešte viac ma nadchýna Viola. No a dnes zase Sofia.
Napíš svoj komentár