ja ich potom vytiahnem. sľubujem. presne v tú chvíľku, keď to budeš potrebovať. a budem sa pri tom tváriť ako Baudelaire aby si si nevšimol, že to robím schválne. a budem sa podprahovo ale i prahovo tešiť.
fyzično? ako kedy. neverila som, že zo mňa čosi také vypadne. ale tu to je, díva sa to na mňa a ja na to, ako keby som z hrušky práve spadla. dozretej.
občas sa potrebujem sama uistiť o tom, že všetko je tak ako je. a to nie preto, lebo by som neverila. ale preto, lebo je to potom príjemné. fúj, keď toto po sebe čítam je mi zle, ale možno je to len tou silnou kávou, čo som si spravila...
rada ti také píšem.
lebo viem, ako to máš rád.
nad ránom otvorilo sa okno dokorán
zámky myšlienok sa rozpadli
na železný prach
zo zábradlí
pod pokrievkou
noci ozval sa slabý
vzdych vody
líco na líco
veľké množstvo pravých slov
ostalo mi v dlani na zem prikutej
vráť splašenú mihalnicu
do lôžka slnečníc
s cukrovou vatou
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
12. 3.marca 2010 17:43
železná prach med kendyflos
Napíš svoj komentár