Čerstvo oholená hlava sa mu leskla v svetle prichádzajúcom nevedno odkiaľ. Biele mihalnice lemovali veľké sivé oči. Pod zlomeným nosom sa mu črtali tenké zaťaté ústa. Chcelo sa mu plakať. Z pravého ucha mu tiekol jemný pramienok krvi. Díval sa na svoje nahé, hladké, kostnaté telo. Celého ho oholili. Pripadal si ešte belší než zvyčajne. Spomenul si, ako sa mu smiali pre dlhé prsty na nohách, keď bol malý. Ako sa na ne díval, ešte viac naňho doľahla bezmocnosť. Studená dlážka sa mu vrývala do chodidiel.
Odkiaľsi sa ozval hlas:
"Objekt dva."
Nasledoval dlhý bzučivý zvuk. Stŕpol. Oblial ho pot, slzy sa mu nahrnuli do očí a začal sa triasť. Cítil na sebe páry neviditeľných očí.
Hlas znovu prehovoril:
"Reakcia albínov."
V diaľke bielej izby sa zjavil tieň. Na dlážku dopadla prvá slza.
Vymyslený príbeh
Komentuj
10 komentov k blogu
1
elwinko
23. 3.marca 2008 22:11
Dobrééé....teším sa na pokračovanie..daj tomu názov...a ideš..
4
ked si dokážem presne predstaviť situáciu príbehu,znamená to,že som sa s príbehom dokázal stotožniť natoľko aby som sa neodlepil po poslednú strnu...hádam všetk zatiaľ som sa neodlepil
6
grrrr, ale keď ja nechcem vymýšľať pokračovanie...
to tu nik nemá rád príbehy s otvoreným koncom?
to tu nik nemá rád príbehy s otvoreným koncom?
8
ja si rada k nim potom domýšľam viacero koncov, ale tie nezapisujem na papier... ani na toaletný.
Napíš svoj komentár