oceňujem invenciu pri využití pohyblivosti postavičiek Walta Disneyho. človek pozerá a smeje sa. v čase. z tých rozprávok ide... kultúra. a tešivosť. nostalgia éry, ktorú človek ani nezažil a už len to mu je ľúto. všetko je sépiové, dámy chodia v korzetoch, pánom sa na oku črtajú monokle na šnúrkach. a deti chodia v námorníckych oblečkoch a lížu veľké špirálovité lízatká.
zle sa mi píše, lebo mám kúsky tabaku a iných nešpecifikovaných rastlín v klávesnici. počítač je po strýkovi.
na pláži chodia páni s brilantínou na fúzoch a v pásikavých plavkách. a slamených klobúčikoch. aj preto mám rada Ragtime. a Orson Wells vydesil celé Spojené Štáty Americké svojimi mimozemšťanmi.
fanatizmus vždy k tomu patril. ale nečakala som, že prepadne aj mňa keď začnem študovať podrobnejšie čo všetko sa deje. čítam povinne Posledného Mohykána. a mňa to začalo baviť. gýčovité predstavy krás prírody museli byť. ľudia si svoju novú zem rozhodne museli idealizovať. aby prežili. a ja sa tak neuveriteľne teším s nimi a viem ich pochopiť.
Severná Amerika bola pre mňa v každom historickom období neskutočne "chic". počas svojej revolúcie, za postkoloniálnych čias, v dvadsiatych rokoch minulého storočia, v päťdesiatych (no nemilujte rock´n´roll!). a hľa. nastal skrat.
už to nie sú romantické krachy búrz. už to nie je Burroughsovo Mexico. už je to akási zlátanina hádajúcich sa ľudí a fanatického patriotizmu, ktorého ideové korene už nerešpektujú ani tí najzarytejší republikáni. plastikový kapitalistický ideál na pokraji rozpadu. ale stále ľudí hypnotizuje svojou obrovskosťou a megalomanstvom a kontrastmi. zdegenerovaní južania v Missouri a Alabame s kostolmi o kapacite 5000 návštevníkov.
Thomas Jefferson by sa chytal za hlavu. a iné.
(pozrite si však rozprávku a pochopíte moje zapálenie.)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.