mám natrhnutú hruď
vidno jej rebrá

tak poď
a zahraj

zahraj si na xylofón
budem tvoja melódia a ty môj tón

ach vedz
tá ranka cez ktorú vidno je vlastne len priesvitnosť citu
naznačeného citlivosťou, ktorú spôsobuješ svojimi špecifickými parametrami
udanými poludníkmi a rovnobežkami za úsvitu, keď kráka havran na poli

padne prvá kvapka rosy
zarosí ti pohľad
len vyplazíš jazyk ružovkastý
ten čo je
z cukrovej vaty nahmatanej potme vo veľkej posteli
kde sme pozorovali
strop
zhodu svetiel
ranné spoznanie
vlakové láskanie
zimné slzy
a vzdušné skoky do hĺbky písaného
vznešeného
vedomého
morfologického útvaru nešpecifikovaného

konkretizovanými úchylnosťami
dialógov na deke
a sviečok na stole so štvorcovaným obrusom
kde sa občas zabelie rameno

dvornej dámy púpav
zájdi za ňou občas
neomámi, nezapletie

len očarí povzdychom
na chvíľku podľahne dotykom slimáčích očí

podrž jej misku pri ústach
vysyp jej vodu do vlasov
nemŕtvu

koniec nenastane

 Blog
Komentuj
 fotka
ratsanares  6. 5. 2010 11:14
zvlast jedna slôžka mi bola velmi osobna
 fotka
bonita  6. 5. 2010 13:51
milujem slovo potmehúd
 fotka
kemuro  6. 5. 2010 14:28
..dot sedela nad fonenočím
Napíš svoj komentár