viem, že vieš a keď vieme, že vieme, tak už lepšie nám ani nemôže byť. nie sladké, len stále, také aké má byť, každý moment ma plní ako keby som mala explodovať. a aj to s radosťou robím. mám pocit, že mám v ústach vešiak a miesto očí žiarovky. BLIKÁM! mám vďaka tebe zapnutý BLINKER a to dokonca pre mňa subjektívne správnym smerom. doprava. na východ. tam kdesi.
musím ísť teraz žehliť. (aby som potešila maminku)
keď budem veľká a zrelá a budem chcieť dieťatko, tak až sa mi narodí dievčatko, bude sa volať Klementína.
ľúbim akékoľvek počasie. škaredé v momente keď vchádzam zmoknutá doma do dverí, slnivé v momente keď z nich vychádzam s okuliarmi na nose.
rada nosím opätky pre dva dôvody. pre ten pocit keď si ich čerstvo obujem a pre ten pocit keď si ich čerstvo vyzujem.
budeme mať vysoké stropy a minimalizmus. ale nie chladný. taký ten. ten.
vídam jasné kryštalizujúce momenty, keď vidím realitu pravdivú, takú akú ju chcem a viem, že bude existovať, lebo mi ju potvrdzujú.
keď dožehlím pôjdem si pekne sadnúť a čítať.
darí sa mi variť a páči sa mi ako pri tom vyzerám. nikdy som toto nečakala. a ono to tak je.
najlepší liek na ubolené popoludnie je kakao a spánok.
najkrajší pohľad na ženu je vtedy, keď hrá na akordeóne alebo keď drží jablko. s láskou. s láskou hrá, s láskou drží.
nesmiem čakať. ale občas musím. tak sa aspoň budem tváriť že nečakám a vyplním to plnou hodnotou iného.
mám rada tvoje sliny.
istota neistoty tu bude vždy.
vždy musím do všetkého napchať stebielko trávy. orosené. tak ho pchám i sem.
hlavne hudbu. a hlavne smiech. a hlavne... jemnosť.
mám len jednu túžbu a to je isté. tá túžba. že raz príde a povie mi: "smiem prosiť?"
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kemuro
27. 6.júna 2010 16:34
oblačnikovo vlníš realizmus
3
"smiem prosiť?" je otázka, ku ktorej som si z nejakého dôvodu vytvoril vzťah. Veľmi taká, že keď ju vidím, počujem, si pomyslím, tak sa mi niekde za očami vytvorí celkom nový svet.
Napíš svoj komentár