odtrhla si sa od infúzie, ktorá ťa živila a dusila zároveň. ranu ešte cítiš, ale omotáš si okolo nej leukoplast a po čase aj tak prestane vytekať. veď vieš, krvné doštičky. a doštičôčky. a iné.
- cítiš vietor?
- áno, pláva mi medzi jazvami.
si unesená, nadnášaš sa, len sa nenechaj odviať a priviazať cudzím tak ako to bolo minule.
minule...
"Vítame Vás v Dome Hrôzy. Pokojne sa usaďte a nechajte sa vystrašiť. Nemáte kadiaľ uniknúť. Podeste sa pohľadom na našu Harpyu čo hádže polená pod nohy! Skríknete hrôzou až uvidíte našu povestnú Banshee čo vykrikuje do sveta klamlivé litánie! Držte sa sedadiel, prichádza vrchol - Vrhačka dýk do chrbta!"
vtip bol v tom, že sa stačilo odpútať a vskočiť medzi tie hrôzy, čo sa jej púšťali pred očami. preto to tak bolelo. lebo to všetko bolo tenké, vratké, pretrhlo sa to ako papier. a na tom papieri si sa porezala.
je tu snaha. prelepiť papier páskou. márny pokus.
koniec. papier letí vzduchom, je to bezmocný dočarbaný špinavý zdrap. s predkreslenou omaľovankou, ktorej niekto nemaľoval presne do plôšok.
ide ďalej. už nie je malá smiešna postavička ani bábka. ešte nie je výstavná figurína.
teraz je porcelánová bábika.
teraz.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
cerwik
24. 8.augusta 2010 22:01
predstavujem si veľmi zlú patetickú herečku, ako hovorí tu uvítaciu pasáž z domu hrôzy. Ss predĺženými ssikavkami
2
mali sme to odpatetizovať na začiatku. kto by bol povedal, že je s tým toľko roboty ako s mínami..božena! k nohe!
Napíš svoj komentár