Stála som pri okne držiac okraj závesu. Pred chvíľou som sa zobudila tak som mala nočnú košeľu ešte kúzelne pokrčenú. oprela som ruku o sklo okna. Na tabuli ostali obrysy z kondenzovanej pary. Začalo sa to pomaly, lenivo, ale keď som ruku dala preč, voda veľmi rýchlo zmizla.
Za chrbtom mi zacinkala rolnička. O lýtka sa mi otrel obrovský kocúr a žalostne zamraučal.
- Ty máš hlad, všakže? Poď, ideme si spraviť raňajky.
Po špičkách sme docupitali do kuchyne, otvorila som chladničku a vybrala studené mlieko. Kocúr bol rovnako nezobudený ako ja, tak som mu mlieko ohriala a sama som si spravila kávu. Sadla som si do okna, pozorovala padajúce vločky a spomenula som si na klavír. Dvihla som sa, obliekla si ponožky, klobúk a kabát, zobrala som kocúra, cigarety a šálku kávy a vybrala sa do obývačky.
Kocúr sa spokojne uvelebil v kresle, ja som položila popolník spolu so šálkou na klavír, otvorila okno a sadla za klavír. Prestalo snežiť. Nástroj na mňa ceril zuby ako keby ma chcel zjesť. Pokúšala som sa zapudiť myšlienku, že je veľkou obludou pohlcujúcou radosť a malé deti.
- Nie, to je absurdné.
Kocúr sa zamrvil, otvoril oči, ale opäť ich spokojne zavrel, keď som vytiahla cigaretu, pripálila si a položila nohy na pedále. Spomenula som si na tú melódiu len čo som položila prsty na klávesy. Nestratila som ju. A tak som začala tancovať s tou hudobnou obludou, najprv som sa jej poklonila, vzala ju za ruku a potom sme sa roztočili... Kvílila pri blues. Dym z cigarety stúpal pokojne, len občas sa rozvíril kým som kývala hlavou do rytmu a lem klobúka ovieval okolie. Dohrala som, špak ostal v popolníku. V klobúku som si ľahla k slastne sa usmievajúcemu kocúrovi a zadriemala, snívajúc o tvojich zuboch.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
surreal
4. 5.mája 2010 12:02
vedieť tak hrať na klavíri ...
Napíš svoj komentár