už sa cítim veľmi školsky.
na zemi je vlhko aj keď nepršalo, topánky mi dôležito klopkajú, taška mi visí cez plece, prichádza nevyhnutná nádcha. a cesta do školy má taký zvláštny nádych náhlivosti a zodpovednosti.
a presne o tomto to je. o pomalom bigbíte a o tom, že nemáš prečo plakať, dievča. veď svet je v septembrové, októbrové a novembrové rána nenapodobniteľný.
óch
ách
úch
dýcha sa ťažko v hmle, ale tak prekrásne čerstvo. všetko má arómu vlhkého hnijúceho lístia, ľudia smrkajú do papierových, ale i látkových vreckoviek, občas preblesne ostré slnko, ktoré hreje krátko, ale veľmi silno, uvoľňuje zahlienený nos.
sedieť na lavičke v hrubom čiernom/zelenom/modrom (skrátka dľa výberu) kabáte a piť z termohrnčeka horúci nesladený jazmínový čaj.
a hrubé farebné šály!
a veľké čiapky s brmbolcami!
a hrubé ponožky!
a červené (alkoholické) nosy!
a para od úst!
a studené pusy!
a bezprsté rukavice!
a chlpaté klapky na uši (modré trebars)!
a keď vojdete do kaviarne na námestí, zarosia sa okuliare, zobliekate 900-500 vrstiev hábov a obsadíte tým jednu celú stoličku, ba možno aj pol gauču. JUPIPI!
a veci sú strašne hipster, aj keď ani vlastne v podstate nie sú. jeseň ich tak robí.
a cítim sa dôležito keď cez nádvorie fakulty/rektorátu prechádzam so zošitom založenom na prse, opretom o kabát. alebo pofajčievam. a prudko sedím na lavičke pri trávniku a prudko pijem rannú kávu. a prudko čítam nejakú závažnú/kvalitnú litier túru. rozumej skriptum alebo Murakami. alebo Márquez. alebo Adams.
a okolo chodia docenti/doktori/magistri/profesori/doktoranti v sačkách so záplatami na lakťoch.
a ja sa cítim dospelo, vzdelane a teším sa, že je to tak zvláštne nadnesene krásne. a usmievam sa na úplne cudzích ľudí. na námestí mi to väčšinou oplatia len malé deti a staručkí ľudia.
trocha potešila, ale internátna izba s čajom medzi studenými dlaňami a čakajúc na mamin telefonát, keď mám zlý deň ...... tam ani teplá perina nepomôže. Ale čo už. Balím, zajtra odchádzam .... ech
@grietusha to je dost mozne ze je i pre atmosferu fakulty a jej postavenie. ja si to na nasej neviem predstavit, bo neviem kde by sa to dalo ze by som sa tam citil tak volny..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
*najväčší virtuálny palec*
+ Murakami