prosím, dúfam, že toto následné zoberiete konštruktívne bez urážania. som si vedomá, že blogy sú vyjadrením vnútra človečieho, jeho potrieb sa realizovať. toto je pohľad pozorovateľa.
viete, som tu už relatívne dlho. a už som si vytvorila akú-takú typizáciu dľa prezývky človeka pri prehliadavaní blogov. je to smutné. že si to vôbec priznávam. ale zatiaľ ma môj čuch nezradil.
na BIRDZ chodím hlavne kvôli blogom. v ktorých užívatelia vyjadria svoj názor, vyjadria svoje city originálnym spôsobom, rozumne argumentujú, vedia ohúriť moju chuťovú kategóriu. lebo názor na blog JE subjektívny. takisto chcem vedieť ako zmýšľajú mladí ľudia. čo cítia. fascinuje ma otvorenosť a zároveň anonymita bloggerskej komunity. človek sa nebojí napísať aj to najhlbšie čo v ňom je a nechať aby to prečítali úplne cudzí ľudia. k tomu treba poriadnu dávku exhibicionizmu. ale! od toho tu je. aby bol čítaný. každý potrebuje ventil, ktorý ústi k neutrálnej strane. keď človek niečo napíše, zbaví sa toho. a keď to má preňho hodnotu, tak to chce svetu ukázať, chce vedieť, či to bude mať hodnotu aj pre svet okolo neho.
nezaujímajú ma fotografie v albumoch, nekonečné diskusie vo fórach ani stavy. blog najlepšie a najrozsiahlejšie vyjadrí to, čo malo byť vyjadrené. povie najviac o človeku. či už formou, štylizáciou alebo gramatikou. a hlavne samotnou myšlienkou.
a musím povedať, že sa v ponuke blogov musím čoraz viac šťárať, hrabať a prehrabovať aby som našla niečo, čo ma zaujme. možno mám privysoké štandardy. ale môžem si to dovoliť. nie preto, lebo som tu už dlho. alebo preto, lebo mám už relatívne dosť blogov napísaných (z ktorých niektoré ani nespĺňajú moje vlastné štandardy). nie. preto, lebo môžem.
čítame blogy aby sme následne vyjadrili názor na myšlienku v nich. a keď tam žiadnu nevidím, tak nemám chuť ani ohviezdicovať.
prosím, apelujem na Vás, BIRDZáci (možno márne), hľadajte si originálne témy, hľadajte originalitu. aspoň trošku.
viem, nešťastná láska. hlúpi rodičia. problémy všemožného druhu. píšete aby ste dostali potľapkanie po pleci. skúste ich ale riešiť. a blogujte o radosti, o zaujímavých veciach v živote. a hlavne si články po sebe prečítajte skôr než ich vycapíte na verejnosť. nie len kvôli gramatike. kvôli tomu, že keď uvidíte ten text pred očami a ozaj Vás aj po druhom prečítaní chytí za srdce, viete, že ste ho napísali tak, že zaujme.
veľmi nerada zovšeobecňujem. ale tu si musím priznať, že moje presvedčenie o hĺbke myšlienok obsiahnutých v textoch tu zverejnených pomaly klesá... a klesá. ale zotrvávam vo viere, že nikdy nedopadne na úplné dno.
toť môj skromný názor.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
28. 2.febuára 2010 09:43
Je dobré napríklad písať o problémoch s vtipom... skúsiť ich pozdvihnúť... tiež mám hroooozne veľa blogov, kde sa potrebujem vypísať o tých absolútne neoriginálnych problémoch, takže viem dobre, o čom hovoríš... a viem aj, o čom hovoríš, keď sa človek hrabká v blogoch iných ľudí... veľmi pekný názor na blogy, zdieľam ho.
2
Pekné..občas ale človek občas potrebuje zo seba dostať pocity..niekedy čo najrýchlejšie..a vtedy nehľadí asi na žiadne kritériá. Každopádne pekne
Napíš svoj komentár