Tu

zistila som, že sa nedá napísať dokonalý automatický text. a rozporuplnosť surrealizmu ma mierne deprimuje... zavrhujú pravidlá, ale predsa len majú niektoré spísané... som v pomykove.

nuž.

ale. to nie o tom som chcela.

o týždeň mám príjmačky talentové a zisťujem, že sa mimo knižnice nedajú zohnať žiadne dobré prístupné monológy v češtine. dúfam v šťastie a svoju ako-tak prirodzenú inteligenciu.

som ohúrená quentinom tarantinom a jeho úchvatným plytvaním krvi, ľahkosťou akou to robí a nekonečne skvelým parodovaním rôznych "padoušských" filmov.

sestra si myslí, že vitamín C je slaný. nuž. a že deviaty mesiac je settember. NUŽ. (mama ma vždy zahriakne, keď ju chcem opraviť, že nech na to príde sama a my sa aspoň môžeme zasmiať...) v porádku.

včera to bolo sedem. ešte päť a bude celá. no teda. ja som to vážne nečakala.

všade smiechu plno.

až mám suché pery. ale lepidlo, čo mám tu pred sebou si naň nejdem dávať (minule sa mi to naozaj stalo... ale to bolo dávno, nie až tak minule. mala som asi sedem rokov. ale doteraz si to pamätám...)

nevím jakou zajímavou historku ze svého života mám vyprávět.

no a že je tu i katulienka ma fakt prekvapilo. teda riadne. to ju sem kto dotiahol??? nie že by som sa sťažovala...

mám chuť sa napiť telového mlieka, tak pekne vonia... a do toho, ako mi krásne hrá simon&garfunkel mama pustí vysávač (*nnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnnn . voliá (accent si predstavte naopak).

maľujem v poslednej dobe. ale muži mi idú len z blízka, detaily tváre. a je to na prd makový. ako v poslednej lasicovej bodke (bola nádherná).

tak i ja robím za týmto strašným opätovným blogom bodečku...
a zas som vás ničím neobohatila, len také žvatli, žvatli.

juj.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu