Slnko žiarilo a svet bol prázdny. na autách vrstvička prachu. usmiala sa. vietor fúkal a chladil ju na ohanbí. nahá kráčala po vydláždených uliciach.
skočila do fontány a roztancovala sa. ľahla si do kvetinového záhonu. po prste na nohe jej liezla lienka. ocikala ju. tak ju zjedla. rozbehla sa po parku, vyliezla na strechu altánku a otvorila si učebnicu latinčiny. prišlo jej logické učiť sa mŕtvy jazyk, keď je na Zemi sama. človekom.
zasmiala sa. som ohrozený druh.
nasadla do vlaku v nočnej košeli s košíkom plným banánov a škatuľou mlieka. sedela tam dlho a sledovala ako krajina vedľa nej neplynie. uprostred poľa.
ukradla si bicykel. neukradla. našla ho v obchode, kde už nik nebol. a kam už nik iný nepríde. a letela na ňom po lesných cestách, po prázdnych mestách, kde behali psy, popri riekach, kde kričali ryby. na ruke mala prsteň s mačacím očkom. plnil želania.
sadla si pod slnečnicu a ostala tam doteraz.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
Pekne... Paci sa mi velmi.,..mam dve vlastne knizky tiez je to o tom ze nik neni sam iba akoze A napis pokracovanie
5
a kto viedol ten vlak?
---
teraz premýšľam, čo vlastne znamená byť človekom,
ak je tá osoba sama?
netreba na to ostatných..
skrývajúc sa pod slnečnicou
---
teraz premýšľam, čo vlastne znamená byť človekom,
ak je tá osoba sama?
netreba na to ostatných..
skrývajúc sa pod slnečnicou
Napíš svoj komentár
a ide
pokrytie
neobmedzené