v poslednej dobe sa rada pozerám na jednoduché veci (aj jednouché, visia mi doma na stene obrazy van Gogha...), lebo v nich nachádzam toľko výrazu, že sa až nestačím diviť. je krásne ako môže byť prázdno tak nádherne plné.
včera som si s dedom púšťala vinyly. ragtime, jefferson airplane, woodstock, floydov a spolu sme sa haluzili na kurosawových filmoch (prvý si idem pozrieť tento víkend!!), morgensternovi a rôznych grafikoch abstraktných. nevedela som, že klee obdivival albína brunovského (ale ani sa mu nedivím)... a zistila som ako sa čistia platne (počas chodu!).
teraz som určite vyznela ako dáky strašný macher, čo sa vyzná v umení, ale aby som pravdu povedala a veci uviedla na pravú mieru, v posledných dvoch mesiacoch som nebola schopná dočítať ani len 150-stranovú novelu od Virgine Woolf. a radšej sa ani nezamýšľam prečo.
normálne túžim po prázdninách, ale takých riadnych, keď sa už nebudem musieť učiť na maturitu, len si s miskou malín (nečervivých!) sadnúť po obede na balkón na schodíky a s klobúkom na hlave sa zahĺbiť medzi písmená a potom sa v sandáloch prejsť po mäkkom ihličí kdesi v tieni, zatancovať si v žiarivo modrých kvetovaných šatách. (ajaj, začínam byť konvenčná. ale netrápi ma to ani za máčny máčik. a to je na tom to krásne.)
pokojne zatiaľ plyniem pod vplyvom secesných kriviek času a oči sledujú piesok padajúci do spodnej časti presýpacích hodín. nech už sú ktorési veci radšej za mnou.
šťastne zisťujem, že si už o chvíľu budem môcť bez ujmy zapliesť vrkoč a neuveriteľne sa na to teším. a budem si robiť aj anténky ako slečna pipi tety astrid.
začali mi opäť chutiť jablká, všade voňajú a kotúľajú sa mi pred očami. hrušky nemám rada, lebo sú v nich kamienky a nikdy sa nevedeli kotúľať, iba padali zelené zo stromov.
trá-lalal-á-laalaaaaaáááá-lá
a! že! videla som naživo ako sa vyvolávajú fotografie. bolo to dusné, tmavé, zelené, zreničky-rozširujúce a nesmierne alchymistické. už len chýbali parovité dymy, také ako v zlých sci-fi seriáloch.
4.
tento bloG prosím neberte ako oslavu mojej osoby, len som sa chcela podeliť o radosť, čo momentálne cítim.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
2
ja ho beriem ako oslavu bytia a spoločne sa s tebou teším. zdvihla si mi náladu. budem sa môcť škeriť na tomáša.
5
všetko
čo som chcel napísať
zmiatla zo stola lindgrenovská poznámka.
práve začalo snežiť. práve teraz, pri vete *práve začalo snežiť. práve teraz* a pomaly padajú veľké a rozjalčené vloky
na predošlý trojvrstvovnik snežiny. pri pohľade z balkóna, na ktorom takytak zvyknem vysedávať v lete (hoc nie som humphrey v klobúku), čítavať a samozrejme písať.
potom v jeseni pri búrkach zvyknem na ňom zaspať a teraz v zime sedím v kocke, ktorá sa vnútorne zelená a OKOLO JE HMLA.
nič. len sneh a kopy hmlyhmly okolo mňa suraundujú a strácam sa ako celá kocka, hmlahmlovistá perforuje celé jablko na XX
a XY častí a možno už teraz polhltila všetky okolité kocky,
všetky deti, psov a koberce s panvicami na sporákoch. všetko je poodkrajané od seba preč.
ako rozhádzané kusy existencie v
pokrčenej plachte, mrviacej sa na
vločniky.
všetko
čo som chcel napísať.
čo som chcel napísať
zmiatla zo stola lindgrenovská poznámka.
práve začalo snežiť. práve teraz, pri vete *práve začalo snežiť. práve teraz* a pomaly padajú veľké a rozjalčené vloky
na predošlý trojvrstvovnik snežiny. pri pohľade z balkóna, na ktorom takytak zvyknem vysedávať v lete (hoc nie som humphrey v klobúku), čítavať a samozrejme písať.
potom v jeseni pri búrkach zvyknem na ňom zaspať a teraz v zime sedím v kocke, ktorá sa vnútorne zelená a OKOLO JE HMLA.
nič. len sneh a kopy hmlyhmly okolo mňa suraundujú a strácam sa ako celá kocka, hmlahmlovistá perforuje celé jablko na XX
a XY častí a možno už teraz polhltila všetky okolité kocky,
všetky deti, psov a koberce s panvicami na sporákoch. všetko je poodkrajané od seba preč.
ako rozhádzané kusy existencie v
pokrčenej plachte, mrviacej sa na
vločniky.
všetko
čo som chcel napísať.
Napíš svoj komentár
krasne ze aj v takmer nicom nieco najdes x)