Ako správny labužník a dieťa ulice, moje nohy často kráčajú chodníkom pomedzi staré domy. Mám svoje neresti a práve tu si ich ukájam.
Každý piatok, vypýtam od manželky peniaze na pivo a na drogy. Z mojej výplaty, nad ktorou drží s mojím zvolením ochrannú ruku, s ľahkosťou vymámim nejakú tú sumičku, ktorú nebudem konkretizovať.
Neskor, aj keď v skorších hodinách opúšťam byt, tváriac sa že idem prehýriť noc.
Moje kroky však vedú inde ako do nejakého Pubu, alebo iného zariadenia. Za starými domami na mňa čaká moja úchylka.
Ulica sa končí a predo mnou stojí už len asi tak tridsiatka garáží . Vtedy môžem s kľudom zavrieť oči, pretože ku tej mojej trafím len podľa čuchu.
Tam, za zelenými oceľovými dverami je skryté moje najtemnejšiu tajomstvo, môj najväčší fetiš. Pomaly ich otváram a srdce mi začína biť. Hlboký nádych a už cítim vôňu všetkých tých kníh.
Bohužiaľ nie som zlatý chalan ktorý si myslí že čitanie je v dnešnom svete úchylka.
Ja som totiž neprečítal ani jednu.
To túžba môjho nosa ma zrádza. Zachutil mu totiž pach kníh.
A tak dvere zatváram a v tme náhodne vyberám z police jednu z nich. Prst si sam vyberie stranu a knihu roztvorí, kde sa mu len zachce.
A vtedy to príde, moja extáza.
Ňuch, ňuch a cítim mágiu sávajúcu z metly Harryho Pottera pri najlepších okamihoch metlobalového stretnutia.
No toto je pre mňa primálo. Ukladám knihu na zem a do rúk beriem ďalšiu.
Vôňa sparného dňa s kombináciou zatuchlého vzduchu u Ťapákovcov , ma vtedy v jeseni okrem ničoho iného, naplnila aspoň pocitom tepla.
No pomaly to prešlo v horúčavu a to ma rozvášnilo natoľko, že s ukladaním som si už hlavu nelámal a kniha letela rovno do rohu garáže.
Priam som sa hodil na policu v lačnosti po ďalších vôňach...
Pach Hanka Chinaskyho,
voňa stromu na vrchu Minas Tirithu,
či mrazivého konca sveta.
Keď tu zrazu...
ňuch ňuch...
Fuj Twilight!
Po pár hodinách sa preberám z kómy, do ktorej ma uvalila presladenosť toho príbehu. Je načase ísť a ja zažnem svetlo a poukladám porozhadzované knihy naspať do po police.
Potom už len zamknúť, poliať sa rumom a po krátkej ceste domov zalomiť "opitý" v postielke so svojou polovičkou.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.