Realita ropustená navôkol. Teraz prichádza skutočnosť. Pozor, rovnaký obraz stále dokola, nie je podstatný. Hlavu ide roztrieskať do steny, nie je podstatné. Nehorizontálne poukladané vlastnosti udalostí. Trápi vás to? Mozog, koho sa snaží oblbnúť? Skurvená hlava sa rozpadá. Raz to nestačí? Vraj dva krát.. nestačí? Každý jednu pojebanú noc. Stále okolo jedného problému, jednej sračky sa krútim. Vápno sa rozpúšťa do roztoku kyseliny trihydrogénfosforečnej. Vo vzorci, nijaku fischerovu projekciu, prosím. Lebo na to by som sa vám vysrala, bez urážky, neberte osobne. Prechádza po ulici, nikto ju nepočuje, nikto jej volanie nepočuje, lebo ona nekričí, kričí jej v hlave. Kričí, lebo cíti skurvenú vôňu obrazovej projekcie, ktorá sa stále točí. Vraj vidí levandulové obrazce v obilí. Vysloviť túto domnienku však nemôže. Spoločnosť by ju zavrela do priesvitnej zvieracej kazajky a chodili po špičkách ako posratí, ukazovali prstami, hen, hentej šibe, preskočilo jej, nedívajte sa na ňu, nedýchajte pri nej, mohla do vzduchu nadýchať jej zvyšky epitelu. Zamyká sa z vonkajška domu, priečelia. Zamyká sa., aby sa ukryla. A vrahovi kričí, nechaj ma napokoji. Ale kričí je to v hlave.
A vrahom je záhradník.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár