Jeden deň pred hodinou vbehla k nám do triedy naša učiteľka občianskej. Zo svojím všeobecným nadšením pred nami mávala letáčikom , vraj je nejaká súťaž a hoci sme štvrtáci mohli by sme sa skúsiť zapojiť. Keď som si prečítala tému, hlavu som mala plnú myšlienok. No nie takých ako vždy ale také ,ktoré som potrebovala spísať. Opísala som si teda tému na kúsok papiera a pri prvej príležitosti som začala písať. Bolo to ako mať v hlave niekoho kto Vám diktuje vety a vy len načúvate a píšete a píšete. Až ma prerušil zvonenie, no ten hlas neutíchal. Nebolo to ako písanie práce do školy, pri tej som vždy premýšľala o tom čo si o mne bude učiteľka myslieť. Teraz to však bolo iné. Neviem či dokážem ten pocit pomenovať. Po príchode domov som sa k činnosti vrátila a pohľadala si na internete ako by taká esej asi mala vyzerať . Pozmenila som teda úvod a niečo pridala. Keď som na druhý deň prišla za učiteľkou či by sa mohla na to pozrieť , že som mala nápad a teda vyskúšala niečo napísať bola veľmi prekvapená.
Na druhý deň si ma zavolala k sebe do kabinetu. Výraz jej tváre si pamätám doteraz, ešte nikdy na mňa tak nepozrela. Vraj sa jej to páči ale treba to ešte trochu upraviť. No jasné , dve ale za sebou alebo on on nerobili dobrotu. Upravili sme odseky, zarovnanie a bolo to tu. Vyplniť formulár a stlačiť Enter.
Po nejakom čase mi prišiel mail. Verte či nie, kým mi došlo čo v ňom stojí prečítala som ho snáď desaťkrát. Vraj sa moja esej páčila a postúpila do finálovej 20tky. Keď mi teda konečne došlo čo sa stalo začala som doslova... a nepíšem to len tak , ale vážne som skákala od radosti, na čo dobehla mama ,že čo sa mi stalo. Pani učiteľka sa tešila so mnou. No nastali chvíle kedy sa naplno ukázala moja nerozhodnosť. Ísť na víkend so SOFIOU alebo neísť. Pani učiteľka ma podporila aby som šla, vraj to bude nová skúsenosť a určite príležitosť prežiť niečo nové. A vážne jej za to ĎAKUJEM.
Cestu tam som prežívala viac menej napätá, no po príchode na miesto a zoznámení sa so spolubývajúcimi (typu ahoj ja som Janka , po tom ako sa na mňa otočili a opýtali sa či pôjdem na izbu k nim; lepšie som si vybrať nemohla ) Bola som trošku pokojnejšia, no nespoznávala som samu seba. Dokázala som sa s nimi rozprávať (a to som skutočne veľmi hanblivá a zväčša tichá)Rozprávali sme sa až do večere a na večeri aj s ďalšími. Už vtedy pri nás sedel jeden z lektorov ktorý mal mať s nami prednášku. Ale vážne kým nám nepovedali kto je nevedeli by sme to. Správal sa k nám ako k rovnocenným a zaujímal sa. I keď doteraz pletie názov dediny v ktorej bývam Večer začal super. Vážne program bol vymyslený perfektne zoznamovali sme sa hrali, súťažili a žuli marshmallow Potom sa však zmenil trošku plán a vraj by bolo pekné autorské čítanie esejí. To už som myslela ,že je môj koniec. Hm tak dajako ako som sa cítila vyzerajú ľudia , ktorí dostali infarkt v doktorovi Housovi. Ja trémistka triedy A+ mám pred všetkými tými ľuďmi prečítať svoju esej?? No uff. Nakoniec to však bolo fajn, vypočula som si eseje druhých, iné postoje, názory iných a vážne zmenilo to môj postoj k istým veciam. Potom sme sa ešte dlho do noci hrali. Na druhý deň sme mali pripravené tri prednášky. Poviete si ,ohh. Ale nie bolo to wow. Všetko vedeli prednášajúci podať tak inak ako to robievajú na strednej no hlavne, pýtali sa na náš názor na našu odpoveď prečo. Po prednáškach a obede sme mali voľno. Hrali sme sa. Vážne sa nám organizátori venovali každú chvíľku nebol čas aby sme sa nudili. Skvelo sme sa zabavili. A večer pokračoval autorským čítaním a hraním sa do pol 5 rána. Ani som nevedela ako to ubehlo no už tu bola nedeľa a ja som sa hrozne nechcela odtiaľ vrátiť. Celé mi to ubehlo hrozne rýchlo a ja by som pri tom bola najradšej keby to bolo oveeeľa dlhšie. Prišlo na vyhlásenie cien zhodnotenie víkendu a podobne. Mali sme povedať čo sa nám najviac páčilo. Téda to Vám bolo rozhodovanie keď všetko bolo také super. Ceny sa udeľovali od konca a ja už som bola vážne nervózna keď stále neodznelo moje meno(vari na mňa zabudli) keď tu zrazu si zavolali mňa a ešte jedno dievča dopredu. Zahrali sa na superstar vypadávanie. (inak vážne by ste mali s nimi súcitiť boli to nervy) aj keď som ani vo sne nečakala že by som mohla skončiť druhá. Bolo to neuveriteľné, krásne ale dlho som tomu ešte neverila. Potom nasledoval obed a opäť dlhé lúčenie.
Tak veľmi ako som sa toho víkendu obávala, väčšmi sa mi nechcelo odtiaľ odísť. A preto ma veľmi potešilo ,že kolégium organizuje Letnú univerzitu. Čiže týždeň so skvelými ľuďmi, zmysluplnými rozhovormi a novonadobudnuté priateľstvá.
Rozhodne ak chcete prežiť to čo ja , neváhajte a pošlite aj Vy svoju esej. Súťaž SOFIA prebieha každý rok a ak by ste potrebovali bližšie informácie pozrite si túto stránku » letnauniverzita.sk/content/sofia... . I tento rok je skvelá téma. Určite Vám držím palce aby ste prežili niečo také skvelé ako ja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár