Som tuna nová a neskúsená, tak prosím ospravedlňte moje nedostatky .
Aby sme mali pocit zblíženia, poviem vám niečo o mojej maličkosti.
Moji rodičia sa rozhodli dať mi meno Marek, ale ihneď po pôrode zistili, že by to bolo viac ako nevhodné . A tak mi nakoniec prischlo meno Martina. Postupom času mi začali kamaráti vravieť Maťa a to mi aj prischlo. Je to, myslím, taká bežná "komolenina" tohto mena.
Mám 19 rokov a môžem hrdo povedať, že som vysokoškoláčka. Rozhodla som sa pre masmediálku na UCM v Trnave. Popravde aj preto, lebo som nevedela čo ma baví, ale bola som si istá, že ekonomika, právo, technika ani medicína pre mňa nie je. A vidíte kde som zaparkovala .
Bývam v malej milej dedinke, ktorú vám určite neskôr predstavím. V nej máme postavený malý domček, pri ňom stromček a po záhradke idylicky pobehuje psík. Taký bežný vidiecky život. Ale nesťažujem si, naopak som rada tomu tichu a pohode, ktorú občas človek v dnešnom hektickom svete potrebuje.
Mám jednu sestru a klasicky maminu, ocina a staré mamy.
Pri túžbe opísať vám moju povahu sa moje myšlienky rozdvojujú a protirečia si. Prichádzam na to, že vlastne neviem - som bežné dievča, alebo som iná?...
Som asi iná - teraz sa tak cítim. Nie, že by som sa niečim výrazne líšila, ale v dobe, v ktorej žijem mám pocit, že občas mám názor, ktorý sa už "neráta". Ale nič si z toho nerobím . Je to tak a komu to vadí, ten mi to povie alebo sa môže ísť bodnúť .
Občas robím veci, ktoré mnohí nechápu, no neskôr, keď ma spoznajú sa nad nimi zasmejú. Som za každú srandu a za každú hlúposť. Nemám rada nudu a stereotyp ani depresie a preto sa im úspešne vyhýbam. Ak sa náhodou chcú neoblomne dostať pod moju kožu, robím všetko pre to, aby som ich vyblokovala. Prosto sa rada vyškieram na škaredý svet.
Úsmev do života mi však neprinášajú len krásne zážitky prežité s blízkymi, rodina, či kamaráti, ale aj môj priateľ, ktorý sa už asi so mnou naučil existovať, nakoľko sme spolu už takmer 4 roky. Náš vzťah ale nebol vždy ružový (aj o tom bude - nebojte ). Ale sme spolu, neriešime zbytočné kraviny a ľúbime sa - sme tu jeden pre druhého a to je vo vzťahu podstatné.
A to by asi aj bolo na úvod tak všetko. Pokiaľ ste vydržali toto, tak vám gratulujem a pokiaľ budete mať chuť prečítať si aj niečo iné, budem len a len rada .
Tak cíťte sa tu ako doma a prajem vám krásny deň
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
veroniques
9. 2.febuára 2013 19:00
No moc nová tu nie si ale vitaj
2
vieš dlho som tuna nebola - nebol čas a tak moc nehlaď na dátum ...
Napíš svoj komentár