Tento citát presne vystihuje jednu z mnohých definícií šťastia. Ľudia celý život túžia byť šťastní. Tento pocit hľadajú v budovaní kariéry, v úspechu, či v materiálnom bohatstve. Všetci máme zakódované v hlave, že mnoho peňazí = životné šťastie. Môže to tak vyzerať, veď napokon sa vraví, kto má peniaze, má všetko – moc, slávu, krásu, priateľov… A tak každý deň naháňame bankovky, makáme na sebe a žijeme len vetou: Raz nám bude lepšie. Svitne na lepšie časy.
A preto žijeme rýchlo. Čas nám tečie ako voda a naše šťastie akosi stále neprichádza, nech sa snažíme akokoľvek. Dlhodobé hľadanie šťastia robí ľudí nešťastnými. Je veľmi nesprávne, že sa zameriavame len na tie veci, ktoré nemáme a chceme ich dosiahnuť, lebo ich možno majú susedia a naše mylné predstavy nám hovoria, že práve tie ich robia šťastnými. Z toho napokon vzniká aj závisť, nenávisť, ohováranie a podobne, veď to všetci dobre poznáme. Berie to tak nehorázne veľa energie, že nám neostáva ani kúsoček na to, aby sme si zariadili vlastný život lepšie, keď s ním nie sme spokojní. Všetci dobre poznáme citáty o tom, ako ľudia najskôr komentujú ostatných a až potom sa dívajú na seba. Alebo sa na seba ani vôbec nepozrú, lebo nemajú na to guráž. Nemáme to radi, no v konečnom dôsledku robíme my to isté. A tak závidíme spoluobčanom aj vlastné myšlienky, nádeje, či ambície.
Keby sme však mali čas aspoň na chvíľu sa zastaviť a rozhliadnuť sa okolo seba… Je tu toľko vecí, toľko ľudí a toľko okamihov dokonca vo všednom dni, pre ktoré sa oplatí nadvihnúť kútiky úst a nechať endorfín, nech robí svoju prácu.
Rodina, či už pokrvná alebo vybojovaná, je nadprirodzená vec, ktorú vlastní každý človek a pokiaľ sa snaží, nikto na svete mu ju nemôže odcudziť. Je to najhlavnejší a zároveň najsilnejší aspekt nášho života. Obsahuje skupinu ľudí, s ktorou sa cítime dobre, podrží nás v ťažkých chvíľach, dokáže sa s nami smiať aj plakať zároveň. A pritom si človek mnohokrát neuvedomí, akým bohatstvom oplýva po celý čas, práve tam kde sa práve nachádza.
Vec, ktorá je mnohými ľuďmi považovaná za základný zdroj šťastia je zdravie. Avšak je pozoruhodné, že viac či menej zdravá je polovica sveta a len minimum ľudí vyzerá byť šťastných. Pradoxom je, že sú to práve tí, čo zdravie nemajú. Práve oni si dokážu uvedomiť krásnu hodnotu žitia naplno a vedia oceniť hodnotu pravej rodiny a priateľov, pretože sú mnoho krát na nich odkázaní. Škoda, že sa za pomoc blízkych počíta len tá pomoc s fyzickými aktivitami. Tie psychické vedia byť vážnejšie a stretneme sa s nimi u viacerých ľudí. Teda myslím, že u každého sa v živote nájde moment, keď naozaj potrebuje pomoc blížneho.
Najznámejším aspektom šťastia je samozrejme smiech. No ľudia sa smejú len zriedka. Možno im život príliš vážny na to, aby sa z neho smiali alebo sa im nepáči farba či usporiadanie ich zubnej súpravy. Pravdou je však, že každý jedeň deň v našom živote nám ponúka tisíce malých zázrakov hodných úsmevu. Sme len na toľko uponáhľaní, že si to nestíhame uvedomiť alebo dokonca aspoň všimnúť. A tak sa nám sype šťastie pomedzi prsty, ľahíňa nám pod nohy, aby sme ho nepovšimnuté, mohli s radosťou pošliapať a zatlačiť pokiaľ možno čo najviac do zeme. Koľko radosti sa nachádza v momente, keď nás ráno namiesto tmy budí vysmiate slniečko, v prvom rannom pozdravení našich najbližších, či v neobyčajne obyčajnom stisku dvoch dlaní? Koľko krásy sa náchádza vo vtáčom štebotaní, v prvých jarných kvetoch, či v drobných vlažných kvapkách rosy na voňavej zelenej tráve? Nespočetné množstvo.
A tak nezáleží na tom, či pracujeme ako človek obhajujúci zákon štátu alebo ako autoelektrikár, či bývame na zámku alebo v byte a dokonca ani na tom, či sme precestovali osem desatín sveta alebo sme nikdy nevytiahli päty zo stredného Slovenska. Šťastie sa dá nájsť všade. Stačí sa len počas 70 ročného maratónu zastaviť, vydýchať, popreťahovať si kosti a obzrieť si okolie a pôdu, po ktorej šlapeme. Naše stopy sa v tom rýchlom behu na zaprášenej ceste takmer strácajú. Keď sa znovu rozbehneme, skúsme nahodiť pomalšie tempo, púšťať vzduch do pľúc plnými dúškami a občas sa usmiať na spolubežiacich. Každý človek má niečo, čo ho môže robiť šťastným každý deň, len si to treba uvedomiť a začať si to vážiť. A žiť pomaly a naplno. Tak, ako by mal byť aj tento deň práve ten posledný.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár