V Sučanoch to vyzeralo ešte na vydarené plány. Avšak ako sme sa viac a viac blížili k vytúženému domovu, začali sa na prednom okne nákladného auta zjavovať stále objemnejšie kvapky. 'Ó nie, zase prší.' Rázne zaznelo vyhlásenie postaršieho pána, ktorý bol taký ochotný a vzal nás domov.
Tak to je vždy. Na dážď sa väčšina obyvateľov tohto sveta nikdy neteší. Nedokáže priniesť toľko tepla ako slniečko a svojimi kvapkami nedokáže zohriať vnútro človeka tak, ako to dokáže len ono. Avšak farmári už od počiatku sveta vedia, že hoci dokáže byť nepríjemný, lámať ťarchavé konáre stromov, či brať plechové čiapky domovom, je pre túto zem nevyhnutnosťou. Zem, ktorá napokon živí všetky organické tvory. Bez dažďa a vody, ktorú ponúka, by nedokázal prežiť človek, cicavec, vták, no čo je najzaujímavejšie, nezvládlo by to bez neho ani tenunké, drobunké, ale zelené stebielko trávy. Napĺňa nám domáce studne až po okraj vlažnou, chutnou vodou, aby sme sa z nej mohli napiť vždy, keď sme smädní a potom sme mohli ďalej pokračovať v živote. No aj napriek tomu, že sme si vedomí jeho nekonečnej dôležitosti, netešia nás daždivé predpovede počasia a dokonca si dovolím tvrdiť, že ho ani nemáme radi.
Dážď si ľudia už po celé veky spájajú so životom človeka. Označujú ním obdobia, kedy sa mu nedarí, nevidí zmysel života a jediné na čo myslí je, ako sa najrýchlejšie z toho obdobia dostať. Obdobia, keď sú jeho konáre zlámané a jeho strecha už dávno neexistuje. Nevieme prečo. Možno je to pre slzy, ktoré sa ako dažďové kvapky kotúľaju dole tvárou vždy, keď je mu ťažko. Možno je to tými tmavými farbami, ktoré sa zjavia, keď sa zatiahne obloha a vzbudzujú v nás pochmúrnu náladu. A možno, je to v tom, že každý problém a každé zlé obdobie v našom živote príde preto, lebo sme už smädní, nezvládneme ďalej a potrebujeme sa napiť. Možno by sme bez problémov, ktoré nás stretávajú na každom kroku a sprevádzajú nás po celý život, neprežili tento svet, lebo by sme sa nikdy nenaučili, ako sa s nimi popasovať. Boli by sme len ako kamene, ktoré dážď nikdy nepotrebovali, no zostávajú celý život bezozmeny. Nečaká ich žiadny posun vopred, či pád. Celý život sú pasívne, chladné a bez citov. Ktovie, čo by sa stalo s ľuďmi, keby Boh stvoril namiesto života na Zemi, raj na Zemi... V raji by sme nikdy nepoznali ako nám je krásne, lebo by sme nepoznali aký je to pocit, keď nám škaredo. Kresťania veria, že Boh ten raj na počiatku naozaj vytvoril, lenže prvý ľudia natoľko nevedeli rozoznať ako sa majú nádherne, že sa muselo niečo pokazi, aby si to konečne začali vážiť. A preto nežijeme raj, ale žijeme život. A stojí to za to!
Napokon čo príde po daždi? Tá krásna vôňa mokrej trávy a kôry stromov v lese. Ten neskutočne prečistený vzduch bez prachu, ktorý pôsobí na naše pľúca ako prírodná medicína. No a v neposlednom rade to očakávané slniečko, ktoré znovu rožiari náš deň, rozohreje naše vnútro radosťou a na tvári nám zanechá hoci tisíci, ale aj potentokrát nezabudnuteľný pocit úsmevu.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Jéj, ďakujem. Áno, áno, podľa výsledkov externých maturít zo SJ a AJ sme najlepší na Slovensku.
Napíš svoj komentár
inac to gymnazium v Sucanoch mi je nejake povedome, nie ste nahodou najlepsim na svk?