Odštiknem sa na turniketoch, idem do menzy sa najesť- výjdem zo školy. a tu hľa, kto stojí! chlapec so strapatými vlasmi. ale tam ďalej, nevidí ma,nepozná ma.
hej, je tu veľa chlapcov, aj pekní aj škaredí, a všetci teraz nosia tie hnusné účesy.. zboku vlasy vystrihané.
a on krásny obyčajný , stojí tam, so skupinkou ľudí, starší je, ale iba o rok- má so mnou jeden predmet, bo ho opakuje.obyčajné nohavice svetlohnedé, tmavozelená mikina a čierny ruksak. hnedé strapaté vlasy, dačo už viac ako len strnisko. pozerá,rozhliada sa ...v dobrej učebni som? učí tu teraz Jirka? hej chlape, sem pod.
sadol si tam, a pozeral celý čas, ani okom neuhol,na konštrukciu keramobetonovych stropov.
bože,chlapec, kto si? čo si? milujem ťa.
a zase výjdem von, tam s cigaretkou stojí pred školou.
a priťahuje ma. bo neviem nič o ňom, bo nepoznáme sa,a môžem len hádať, premýšlať. to tajomno, to nieje skaza.. to je túžba,tešenie sa. že keď si spomeniem že ty tam dakde si, ta lepšie do školy sa mi pôjde, a každý utorok, červený rúž dám si, snáď všimneš si moje vlnité vlasy.

 Záchod
Komentuj
Napíš svoj komentár